sclabonia.sk - O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape

O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape - Sclabonia

Sclabonia.sk Spined HTML

O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape - Sclabonia Všetky Dejiny Duchovno Súčasnosť Zábava Prečo Sclabonia? Napíš mi Cookie Policy O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape 08/06/2018   Dejiny, Všetky   8 komentárov Som veľmi rada, že počet stránok venovaných slovanstvu sa čoraz viacej rozrastá. Ja som vždy hovorila, že je dobré, ak vznikajú nové stránky, nové portály o slovenstve, hoci trebárs aj nejaké ufo-slovanské stránky. Je totiž dobré, keď téma slovanstva žije. Veď aj židia založili svoje duchovno na biblických nezmysloch o hovoriacom hadovi a nikomu to neprekáža, práve naopak, tie nezmysly tvoria novú skutočnosť a to je podstatné. Preto som vždy tvrdila, že aj Sloveni potrebujú poriadnu dávku nezmyslov, aby nimi rozhorčili svojich rivalov, aby tí mali o čom rozprávať a živili tým nášho slovenského ducha. No potom je tu rozmer, že človek tiež chce niekedy poznať aj pravdu, a vtedy treba pátrať po zdrojoch. A tiež je tu aj nejaký rozmer cti, za ktorý by sa nemalo ísť. Poďme si povedať viacej o tom, čo sa vlastne stalo. Ukradnutá mapa V podstate som doteraz nemala nejaký dôvod vyjadrovať sa k iným staroslovanským stránkam, až kým niekto neprepísal mapu Starého Slovenska, ktorú som vytvorila ja. Na tej mape je moje meno ako autorky, avšak všetky názvy typu sloven- niekto premenoval na slovien-. Túto mapu zdieľala facebookovská stránka Slovieni (https://www.facebook.com/Slovieni/). Takže, Vážení, ktokoľvek tú mapu prepísal, keď už ste si „požičali“ moju mapu, mohli ste mať aspoň toľko slušnosti, aby ste ma odtiaľ láskavo vymazali ako autorku, lebo ja odmietam byť podpísaná pod takým nezmyslom, ako je nejaké Sloviensko. Čo tak, keby ste si vytvorili svoju vlastnú mapu, keď už chcete šíriť svoje predstavy? Je drzé, že niekto vôbec prerobil moju mapu, hoci je to pochopiteľné, lebo každý z nás sa občas niečím „inšpiruje“, ale je vrcholom drzosti, aby ma niekto nechal podpísanú na mape, ktorú si sám pozmenil. To je neslýchané. Prerobená mapa Blaženy Ovsenej so zmenenými názvami. Slovensko je po novom Sloviensko. Mapu zdielala stránka Slovieni. Originál mapy, ktorú vytvorila Blažena Ovsená. Používa označenie Slovenská zem. Tartaria.sk tiež používa názov Slovieni Podobne aj stránka Tartaria.sk presadzuje používanie názvu Slovien. Ja sa s pojmom Slovien, Sloviensko nestotožňujem. Ide najmä o to, že graféma jať sa v češtine vyvinula do ě, v slovenčine do ie a e/ä. Pôvodne však graféma jať nemala zvuk totožný ani s ie, ani s ä, ale (j)ä, teda laicky povedaná niečo medzi. Treba si uvedomiť, že novodobé zvuky ie a ä sú len novodobými aproximáciami toho pôvodného jaťu. Ak by jať pôvodne znelo ako ie, prečo by sa potom údajne pôvodné slovenské slovo viec vyvinulo do našej dnešnej podoby vec a nezostalo by v podobe viec ako kedysi? Asi na to musel existovať rozumný dôvod. Tým dôvodom je to, že žiadna viec u nás nikdy nebola, zato bola u nás v(j)äc. Viac o tom poviem nižšie. Tartaria.sk tiež používa názov Slovieni. Tartaria.sk vysvetľuje, že je pomýlené používať názov Sloven. Namiesto toho vraj treba používať výraz Slovien. Jať sa podľa nich nečítalo ani ako e, ani ako ä, ale ie. Sklavénoi, Sclaveni Už v 6. storočí gótsky historik Jordán spomenul Slovenov v latinskom zápise Sclaveni. Prokopios, tiež zo 6. storočia, v gréčtine zaznamenáva meno Slovenov v podobe Sklavénoi. Moja otázka znie, prečo Prokopios nezapísal Sklavienoi s ie, ak jať znela ako ie, veď Gréci poznali písmeno i? Ak by však pôvodne počul Sklav(j)UEnoi, kde ue vyjadruje naše široké ä, tak by to zapísal ako Sklavénoi. Takže pôvodne znela jať niečo medzi ie a ue/ä. Tartaria sa rozhodla aproximovať pôvodné jať v zmysle českého vývinu, teda pomocou ie, ě. Ja preferujem aproximáciu jaťu pomocou nášho súčasného domáceho ä, resp. e. Treba si uvedomiť, že ani jedna aproximácia nie je správna, lebo obe sú nepresné. Vec však stojí tak, že prečo by som mala akceptovať českú alebo ruskú aproximáciu, keď môžem použiť našu vlastnú? Navyše pokiaľ hovoríme o staroslovienčine, tak to je jazyk macedónskych Slovanov. Ako zmela hovorová slovenčina v tej dobe, nikto nemôže vedieť. Jať je prezentované ako ie. Ako znelo pôvodne jať? O jati pojednáva prof. Ján Stanislav v diele Starosloviensky jazyk 1 (Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava 1978). Na strane 348 píše o striedaní ě/e – ѣ/є. Ⰰ – ѧ — ѣ — a (ꙗ) a – ä — ě, ä — a (ja) Citujem: „… v najstaršej redakcii staroslovienčiny neexistovala fonéma j, aj keď sa vyslovovalo j v rozličných pozíciách. Charakteristické je, že Konštantín-Cyril mal iba jedinú grafému ѧ v polohách, v ktorých prvší i neskorší jazykový vývin má ě a ä (jä) (zmenené na ‚a a ja). V cyrilskom prepise sa táto graféma označuje znakom ѣ.“ Takže ak Tartaria.sk alebo facebookoví Slovieni chceli použiť názov Slovѣni v pôvodnom tvare, mali ho písať takto Slovѧni. Prvý zápis je Cyrilov, druhý je cyrilský, cyrilikou zapísaný. Ako vieme, cyrilika je pozmenená oproti pôvodnej hlaholike. Ďalej citujem Jána Stanislava: „N. Trubeckoj prepisuje grafému ѣ (hlahol. ѧ) ako ä s tým vedomím, že táto graféma na začiatku slova a po samohláskach znela ako jä. O vývine fonémy ä podal vysvetlenie R. Jakobson (Remarques 34 – 35). Poznačiť tu možno, že ä je predný protiklad fonémy a. J. Jakobson (34) hovorí o hlaholskom písme, ktoré nemá dve grafémy pre psl. ě (z ide. e, oi, ai) a ä. Vysvetľuje, že v staroslovienčine fonéma bola jediná, ale zvuk to nebol jediný, t.j. ie a ä neboli foneticky zliate, ako je to vo východobulharských nárečiach. R. Jakobson si myslí, že je veľmi pravdepodobné, že fonéma označená touto grafémou spája dva kombinatórne varianty, jeden v polohe po mäkkých mimo dvojice, druhý po mäkkých v dvojici.“ To bol názor Jakobsona. Ján Stanislav zmieňuje aj názor Trbeckého: „N. Trubeckoj pokladal fonémy ü, ö, ä, Ь za obojaké. Dosviedča to spôsobom písania stsl. pamiatok: po č, ž, š sa často namiesto ü, ö, ä, Ь píšu u, o, a, ъ. … Ak ě prepisujeme metódou N. Trubeckého, označujeme fonému ä vyslovovanú na začiatku slova a po samohláske ako jä-, po mäkkej spoluhláske ako ä. Tento stav je známy aj dnes z okrajových nárečí. Tak na Orave býva jäko, tvo(j)ä, našä (nom. sg.), sr(d)cä (gen. sg.), poľä (gen. sg.), ohňä (gen. sg.). Podotknúť tu môžeme, že na Orave zapísané tvojä sa môže vysloviť tvoä práve tak, ako zapísané moje, tvoje, mojich, tvojich sa môže vysloviť moe, tvoe, moich, tvoich. Hovoriaci si ani neuvedomuje, že nehovorí j v uvedených polohách. Poučení týmto stavom môžeme predpokladať, že v prastaroslovienčine, resp. v jazyku Kyjevských listov a v iných stsl. textoch sa j mohlo a nemuselo vysloviť. To znamená, že tvojě, podľa Trubeckého prepisu tvojä, mohlo znieť i tvojä i tvoä.“ Stanislav ďalej píše: „Staroslovienske ě sa teda píše rovnako ako ä, ‚ä (jä) v hlaholskom písme. Uviedli sme Jakobsonov výklad. K nemu možno pridať doplnenie podľa skúseností zo slovenských nárečí. V nich fonéma ä sa môže vysloviť ako hláska blízka samohláske a, alebo ako hláska blízka samohláske e, s ktorou navyše v nárečiach môže splývať. A tak v slovenských nárečiach môže sa ä vysloviť ako [znak ä, nad ktorým je a] alebo [znak ä, nad ktorým je e]. Ak sa vyslovuje ako [znak ä, nad ktorým je e], je splynutie s e veľmi ľahké. A tak vyslovujeme mäso s uvedenými obmenami fonémy ä a napokon meso. A hovoriaci a počúvajúci často ani nevedia, ktorý fonetický variant vyslovujú. Do očí bije iba výslovnosť maso alebo miaso. Predošlé varianty obyčajne rozoznajú iba lingvisti. Týmito javmi by sme chceli priblížiť to, že v staroslovienčine sa píše ѣ i za psl. ě i za ä (j)ä, resp. ‚ä, t.j. jedna fonéma, vyslovená dvoma spôsobmi. Obidva spôsoby sa napokon na väčšine slovanského územia fonologizovali, resp. stali sa samostatnými fonémami. Na časti územia splynuli, resp. nefonologizovali sa na dve samostatné fonémy (časť bulh. nárečí a poľ.: viara).“ Aby toho nebolo málo, máme tu názor A. Vaillanta (Grammaire comparée I, 113 – 114): „Vaillant … si myslí, že v slovančine ě malo veľmi otvorenú výslovnosť. Hovorí, že ě bolo po obyčajnej (povedzme nepalatálnej) spoluhláske a ‚a po palatizovanej a ja na začiatku slabiky. Rozdiely i podľa neho boli také slabé, že ich ortograf mohol zanedbať. Spomína známy jav, že hlaholská abeceda má iba jeden znak pre ě a pre ja, lepšie – dodávame – ä, resp. jä, ‚ä. Uvádza slová sěděti a stoěti, a že cyrilika rozlišuje obe hlásky, ale nie prísne.“ Ján Stanislav to zhŕňa takto: „A tak, keď Konštantín Filozof zakladal hlaholskú abecedu, ako sme viac ráz o tom už hovorili, volil grafému ѧ na označenie fonémy, ktorá mala dva fonetické varianty. Miestami u Slovanov dva ani nemala. Po desaťročiach sa fonéma Konštantínovho fonologického systému vyvíja na dve fonémy: 1. ě a 2. ä (‚ä) – ja. V cyrilskom písme je potom ѣ a ꙗ, a. V prepisoch hlaholských textov do cyriliky sa ѧ prepisuje vždy ako ѣ a túto grafému často používajú aj cyrilské texty, ak majú označiť ‚ä.“ Šimon Ondruš o jati Šimon Ondruš v knihe (Odtajnené trezory slov III, str. 87 – 96) vysvetľuje, že etnonymum Slovan (vo forme Slovän) sa používalo už od 2. storočia, a vzniklo asi v období narodenia Krista. Gótsky historik Jordanes v spise De origine actibusque Getarum píše v 34. a 35. kapitole: „…ab ortu Vistulae fluminis per immensa špatia Venetharum natio populosa considet, quorum nomina licet per varias familias et loca mutentur, principaliter tamen Sclaveni et Antes nominatur. Sclaveni a civitate Novitunense et lacu qui appelatur Mursiano usque ad Danastrum et in boream Visela tenus commodatur.“ Prokopios [Cézarenský] z Byzancie, z mesta Kesarea, v 6. storočí písal o vojne Slovanov a Antov s Gótmi z r. 537. V texte s názvom Hyper ton polemon logos uvádza Slovanov na týchto miestach: „… ta Sklavénón ethné… …to Sklavénon ethnous…, hó men oun Sklavénos orthou… …“ Podľa neho v staroslovienčine je z 10. a 11. storočia doložená iba(!!!) podoba Slovän-. V Živote Metoda je etnonymum Slovän uvedené dvanásťkrát, vždy s grafémou pre jať, teda ä – Slovän-. Rastislav bol „knez slovänsky“. Slovania sú Sloväni. Konštantínovi Boh zjavil „slovänsky knigy“. Pápež posielal Metoda nielen Koceľovi, ale „vsäm stranam slovänskym“. Metod prekladal s dvoma rýchlopiscami všetky knihy písma okrem Kníh Makabejským „ot grčska jazyka v slovänsky“. Forma Slovän sa pravidelne používa v Nestorovej kronike, v Povesti vremennych let z rozhrania 11. a 12. storočia. Nestor píše: „Po mnozäch že vremianech sali sut Sloväni po Dunajevi, gde est nyne Ugorska zemlja i Bolgarska.“ Ako vidieť z Nestorovej kroniky, ešte v období na rozhraní 11. a 12. storočia žila forma Slovän. Medzi 12. a 14. storočím vznikla forma Slovan a paralelne s ňou aj forma Slovák. Ďalej Šimon Ondruš píše o potrebe používať pre obdobie od 10. storočia pojmy Starí Slováci, stará slovenčina. Záver Dúfam, že som jasne ukázala, že graféma jať nemala iba jednu výslovnosť. Ba dokonca rôzni jazykovedci majú o výslovnosti jaťu rôzne teórie. Jať mala svoj vývoj, ktorý u nás, na Slovensku a v Karpatskej kotline, mal svoje špecifiká, a to také, že názov našej krajiny sa nevyvinul do výrazu Sloviensko, ale Slovensko. Preto ja budem písať o dávnej Slovenskej zemi s e, resp. Slovänskej zemi s ä, lebo tak to zodpovedá našim nárečiam a našej slovenskej aproximácii dávneho jaťu, ktoré sa dnes pomocou latinky zapísať nedá. Cyrilika verzus hlaholika a výslovnosť. Podľa tohoto zdroja sa jať vyslovovalo ako ae. Detail jaťu. Chaburgaev – zdroj tabuľky. Vďaka Metodovi J. Slávovi za ochotu podeliť sa s informáciami. ä, ě, ie, jä, Ján Stanislav, Jazyk, praslovančina, prastaroslovienčina, Šimon Ondruš, Slovieni, starí Slováci, staroslovienčina, tartaria 8 Responses to O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape Richard píše: 20/07/2018 o 14:07 Ja si myslím, že by malo nastať premenovanie krajiny v Anglickom jazyku a tak isto aj mužský rod na Slovena. Vanio Pribina píše: 15/06/2018 o 2:32 Vazeni pani Preco sa nad tym rozculovat. Treba prijat ze sme Slovaci a zem – stat je Slovensko, po anglicky Slovaks a Slovakia, na rozdiel of Slovenians a Slovenia. Jazyky oboch Slovincov a Slovakov sa od cias ked boli spolocne dost od seba vzdialili. Zda sa mi ze macedoncina, je nam Slovakom najblizsie. Aj oni povedia macka ako Slovaci. Toto su vedecke disputy, ktore uz nikto nevyriesi. Za pojem Sloviensko by sa prihovaral spolocny nazov pre obe krajiny Slovinsko a Slovensko. Kedze sme vsak oddeleny madarskom a Rakuskom je to nemozne Sųov’én píše: 12/06/2018 o 14:04 V osturnianskom nárečí (Osturňa, okr. Kežmarok) sa používa hláska (é). Nie je to dlhé (e), ale kategória pochýleného (é), ktorá má výslovnosť medzi slovenským (e) a ruským jery (ы). Používa sa najmä v prítomnom čase v 1. osobe množného čísla, napr.: cytamé – čítame, byvamé – bývame, ale aj v podstatných menách, napr. m’edv’éč – medveď, šéno – seno, hlép – chlieb, v’éňec – veniec a pod. Slovensko, Slovenka, Sloven, Slovák sa v nárečí zapisujú ako Sųov’énsko, Sųov’énka, Sųov’én, Sųov’ak pričom (v stručnosti a zjednodušene): hláska (ų) je podobná záhorackému (u) resp. poľskému (ł), nahrádza začiatočnú samohlásku (O/o), začiatočnú spoluhlásku (L/l) alebo spoluhlásku (l) v strede slova a vytvorila sa spojením spoluhlásky (l) a samohlásky (o) na ų (u+o). V nárečí sa používajú niektoré polomäkké spoluhlásky, ktoré sa zmäkčujú apostrofom – odsuvníkom (’) na b’, d’, g’, f’, k’, m’, n’, p’, s’, v’, z’ (čítaj ako bj, dj, gj, fj, kj, mj, nj, pj, sj, vj, zj). Potom majú naše slova zjednodušene výslovnosť: Suovjénsko, Suovjénka, Suovjén, Suovjak. Uvádzam to ako možnú variantu výslovnosti „jať“ – pochýlené (é), ktoré má výslovnosť medzi slovenským (e) a ruským jery (ы). Spomínané nárečie nezvratne zaniká spolu s poslednou generáciou sedemdesiatnikov a hľadá sa odborník na jeho detailnejší výskum. Ľuboslav Václav píše: 11/06/2018 o 11:26 Ja pomenovanie SLOVEN odvodzujem zo skrátenia „slobodný Venét“, podobne ako Čech zo „Cierny Chorvát“ (pri skracovaní zaužívaných pomenovaní vznikalo z dvoch slov jedno slovo), takže Slovien nepokladám za správne. Je pravda, že sú slová, kde sa -jec skracovalo na -ec (klinec,konec,ranec), ale tam šlo o koncovku ŇJEC, nie VJEN. Blažena Ovsená píše: 10/06/2018 o 21:39 Ani Sloveni, ani Slovieni, ani Sloväni. Ani jedno nie je presnou aproximáciou jaťu. Šimon Ondruš píše síce ä, ale to e len označenie jaťu, nie skutočné široké ä. Je to veľmi komplikovaná téma. Bynk píše: 10/06/2018 o 20:04 Zaujímavý článok. Takže myslíte že Slovieni, Sloveni by sa mali pôvodne vravieť ako Sloväni? To my niečo pripomenulo, Seloján a Wáná. Ano reč je o Slovanoch úplne inak od Horáka. Seloján je niečo ako rolníci a Wána vlastné meno, takže ked sa to spojí rolníci Wáná je Slovania. Blažena Ovsená píše: 10/06/2018 o 11:13 Metod, viete poslat scan textu, kde pisu, ze jat sa vyslovuje ako ae? Vdaka. Metod J. Sláv píše: 09/06/2018 o 16:53 Všetci „slovänowebisti“, to „prečiarknuté b“ sa volalo, a stále sa volá IAŤ !!! Tým názvom bolo, a stále je povedané, že to má viac spoločného s „ja“, ako s „je“ !!! !!! V ruskej knihe z čias „Zväzu“ s názvom Staroslavjanskij jazyk je „zvukovoje značenije“ „prečiaknutého b“ [ae], t. j. naše „ä“ !!! !!! !!! Pridaj komentár Zrušiť odpoveď Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *Komentár Meno * Email * Adresa webu Facebook Najnovšie komentáreBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumBlažena Ovsená komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNĽuboslav Václav komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumAugustín Marko komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumRubriky Dejiny (92) Duchovno (44) Súčasnosť (27) Všetky (133) Zábava (10) Pdf kniha zadarmo na prečítanie Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - pdf kniha zadarmo na prečítanie. Články Ako napísať bestseller (časť 1.) 21/09/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža 11/08/2018 RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN 11/07/2018 O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape 08/06/2018 Rozhovor: Neviditelný zdroj přitáhne ty správné čitatele 05/06/2018 Názov Slovenska je pradávny 26/01/2018 Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove 22/01/2018 Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku 08/01/2018 O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny 24/12/2017 ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina 29/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči 11/11/2017 Rozhovor s autorkou gej románu ADAM… 31/10/2017 Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči 28/08/2017 Je Perún Thor/Taranis? 21/08/2017 Kto poradí zdroj? 14/08/2017 Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko 26/03/2017 Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR? 16/03/2017 Kam smerujeme, Slováci? 09/03/2017 Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi 22/02/2017 Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave 30/01/2017 Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe 31/12/2016 Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat… 22/12/2016 Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov 17/12/2016 ROZHOVOR – Blažena Ovsená 13/10/2016 Rodoverná a rodozradná hudba 28/09/2016 Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch 08/08/2016 Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar? 14/07/2016 Sviatok letného slnovratu 2016 je za nami 23/06/2016 Blaženka Ovsená žiari šťastím 07/05/2016 Recenzia na nový etymologický slovník slovenského jazyka 24/04/2016 Staroslovenský kalendár 26/03/2016 Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ 15/03/2016 Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba? 24/02/2016 Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku 30/01/2016 Ako sa falšuje slovenská a slovanská história 10/01/2016 Slnovrat a obroda sveta 21/12/2015 Prichádzajú Sväté Noci, nové Slnko a rozkvitne Strom večného života 21/12/2015 Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou 05/12/2015 Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video) 24/11/2015 Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) 09/11/2015 Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video) 12/10/2015 Arabské správy o krajine Slov?nov 28/09/2015 Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu 01/09/2015 Sťahovanie národov – rumunský paradox 22/07/2015 Pomýlené bratislavské korunovácie (+video) 16/07/2015 Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov 15/07/2015 Posledný tur v Starej Turej 01/07/2015 Bola som na letnom slnovrate 23/06/2015 Historici naši slovjenskí 15/06/2015 Carnuntum – známe, neznáme 14/06/2015 Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie 26/05/2015 Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka 26/05/2015 Írske referendum o rodine už čoskoro plume milujem Írov 19/05/2015 Slovenské povstania a vzbury 22/04/2015 Svätopluk – kráľ alebo cisár? 22/04/2015 Historické súvislosti 22/04/2015 Amišovia by na Slovensku neprežili 19/04/2015 Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ? 17/04/2015 Spev igrijcov o slovenskom kráľovi Svätoplukovi – hľadám hudobného skladateľa 07/04/2015 Palinka a horinka – maďarský, rumunský alebo slovenský pôvod? 29/03/2015 Výber zo slávnych drievnych ruských filmov 21/03/2015 Dve tváre čohokoľvek 01/03/2015 Země Saklabia 19/12/2014 Všetko bolo inak! – Život Konštantína a Cyrila – pôvodné necenzúrované vydanie s chýbajúcou kapitolou o chladných nociach a slovenskom písme (homoerotická poviedka) 24/11/2014 Maďari – bratia naši 01/10/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov) 18/09/2014 Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“ 15/09/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach 09/09/2014 Slávnosť úcty a porozumenia 27/08/2014 Od buzerantov cez kreténov, pohanov až k Cigánom… 12/08/2014 Bojná na Slovensku a Boyne v Írsku – náhoda, či…? 04/08/2014 Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie 08/06/2014 „Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka 17/04/2014 Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi 22/03/2014 Stratené centrum Veľkej Moravy 27/01/2014 Prezident SR ako staroslovenské knieža alebo koho by volila Blažena Ovsená 23/01/2014 Pôvod slova Sloven 16/01/2014 O (ne)prospešnosti Rímskokatolíckej cirkvi 13/01/2014 Interview s Blaženou Ovsenou o Neviditeľnom zdroji 19/12/2013 Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach 19/09/2013 Recenzia Blaženy Ovsenej k dokufilmu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov 04/09/2013 Reakcia na Otvorený list čestnej predsedníčky Matice slovenskej k Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike 23/08/2013 Posledný posvätný háj na Slovensku alebo falošná ideológia? 13/08/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape IV. 13/08/2013 Hľadáme podobné slová, pridajte sa 17/07/2013 Svedectvo svätej Blaženy o Pečeňovi, Mučoňovi a Tudžungovej zlatej mise (toaletná poviedka) 16/07/2013 Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry? 01/07/2013 Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí 07/05/2013 Dejepisec 26/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape III. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape II. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape I. 23/01/2013 Kritické poznámky Blaženy Ovsenej na článok Oskára Cvengroscha o Marave a Markomanoch 02/01/2013 ZnačkyBlažena Ovsená Bratislava Cyril Cyril a Metod Dejiny Devín duchovno Dunaj dvojkríž hlavné mesto Jazyk Ján Stanislav knieža kniha kresťanstvo kráľ Maďari Maďarsko Metod Mikulčice Mojmír Morava Nitra Ostrihom pohania Pribina Rastislav Sclavonia slnko slnovrat Slovania Sloveni Slovensko Slovenská Zem Slováci Staré Mesto starí Slováci strom života Sulík Svätopluk Uherské Hradište Uhorsko Valy Veľká Morava Šimon Ondruš Anketa Kde bola slovanská pravlasť? Nad Karpatmi. Pod Karpatmi, na strednom Dunaji. Iné. Zobraz výsledky  Loading ... Hľadaj Anketa Aká je táto stránka? Dobrá Výborná Zlá Je čo zlepšovať Iné Zobraz výsledky  Loading ... Kalendár jún 2018 Po Ut St Št Pi So Ne « jan   júl »  123 45678910 11121314151617 18192021222324 252627282930   © 2018 Sclabonia Powered by WordPress | Wordpress Theme by $2 Wordpress Hosting Táto stránka používa cookies. Ak s tým nesúhlasíte, opustite túto stránku. Zistiť viac.Súhlasím.