sclabonia.sk - ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina

ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina - Sclabonia

Sclabonia.sk Spined HTML

ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina - Sclabonia Všetky Dejiny Duchovno Súčasnosť Zábava Prečo Sclabonia? Napíš mi Cookie Policy ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina 29/11/2017   Dejiny, Všetky   23 komentárov Všetkým je nám dobre známe, ako oficiálna československá historiografia presadzuje teóriu o tom, že (knieža?) Pribina (z Nitry) bol vyhnaný kniežaťom Mojmírom z (dnešnej českej) Moravy. Historici sa opierajú o túto jedinú vetu v nepriateľskej kronike, aby ňou vykonštruovali teóriu o vzniku tzv. Veľkej Moravy, ktorou by legitimizovali fakt, že ak Slovensko bolo podriadené Morave za Mojmíra, tak by malo byť v Československu podriadené Česku. Ako znie tá veta v originále? 1) „… quidam Priwina exulatus a Moimaro duce Maravorum SUPRA Danubium venit ad Ratbodum.“ Potom máme poznámku v Conversiu (Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov – tí Korutánci boli Slovinci len tak mimochodom), kde sa Pribina spomína v súvislosti s Nitrou: 2) „Adalramus archepiscopus ULTRA Danubium in sua proprietate loco vocato Nitrava consecravit ecclesiam.“ Týmto vetám ako aj latinským predložkám ULTRA a SUPRA som sa venovala už v článku Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar? Dnes mám na túto problematiku trochu nový pohľad. Po dlhšom čase sa teda k týmto vetám vraciam, aby som sa nad nimi ešte raz zamyslela. Menovite sa chcem venovať prekladu latinských predložiek ULTRA a SUPRA, ktoré nevedno, ako treba prekladať – či NAD, ZA, NA DRUHEJ STRANE, alebo NA VÝCHODE. Chcem tým ukázať, že nie všetko je také jasné, ako sa to na prvý pohľad zdá. SUPRA = na druhej strane Dunaja (tej severnej) Oficiálni československí historici razia teóriu o tom, že preklad prvej vety znie nasledovne: „V tej dobe vyhnal Mojmír, vojvoda Moravanov NAD Dunajom, akéhosi Pribinu a ten prišiel k Ratbodovi.“ Druhý text, poznámku z Conversia prekladajú: „Jemu vysvätil niekdajší arcibiskup Adalram kostol ZA Dunajom na jeho dvorci zvanom Nitrava.“ Teda SUPRA podľa nich znamená NAD Dunajom, teda NA SEVER OD Dunaja. ULTRA podľa nich znamená ZA Dunajom, čo je tiež NA SEVER OD Dunaja. To mi znie pofidérne, že by sa obe predložky prekladali rovnako. Ako ukážem ďalej, SUPRA môže mať aj iné významy, ktoré sa mi dnes javia pravdepodobnejšie. Ukážem tiež, že na vyjadrenie „NA DRUHEJ STRANE“ sa skôr používala predložka ULTRA. SUPRA = na východe, HORE na mape Ak podľa oficiálnych československých historikov SUPRA znamená NA SEVERE od Dunaja, tak ako sa po latinsky povie POD Dunajom, teda NA JUHU od Dunaja? V mojom článku o Vyšnej Morave som tvrdila, že SUPRA by mohlo znamenať NA VÝCHODE od Dunaja, lebo mapy boli kedysi orientované východom nahor, teda nie sever bol HORE, ale východ. Tiež som tvrdila, že ULTRA potom bude znamenať NA DRUHEJ STRANE Dunaja, teda z pohľadu mapy otočenej východom nahor znamená NA DRUHEJ STRANE Dunaja vlastne územie SEVERNE od Dunaja. Ak mal Pribina majetok ULTRA Danubium, znamenalo to pre mňa, že ho mal od svojho Blatnohradu SEVERNE ZA Dunajom. Z tohoto by vyplývalo, že ak Mojmír vládol SUPRA Danubium, musel teda vládnuť VÝCHODNE od Dunaja, čo je v rozpore s československou historiografiou. Mojmír a Rastislav by podľa tejto hypotézy boli vlastne Východniari, čo celkom mení pohľad na takzvanú Veľkú Moravu. Lenže ono to nie je také jednoduché. SUPRA = HORE prúdom rieky Podľa knihy Franks, Moravians, and Magyars: The Struggle for the Middle Danube, 788-907 je preklad predložky SUPRA nejednoznačný. Nie je vôbec špecifikované, odkiaľ bol Pribina vlastne vyhnaný. Že to bolo z Nitry, hádame z úplne iného dokumentu, ale dokázané to nemáme. Podľa autora je možné, že Pribina aj Mojmír vládli niekde hlboko na juhu pri dnešnom Srbsku, aby to mali k Ratbodovi HORE prúdom, nakoľko SUPRA podľa nich znamenalo PROTI prúdu, lebo mapy orientované na sever vtedy ešte nepoznali, tak sa orientovali podľa smeru toku rieky. Podľa tejto knihy Ratbod vládol pri vyvýšenom kraji Viedenského lesa až po Szombathely, čo je v Pannonia Superioris. Pribina by musel byť vyhnaný z Pannonie Inferioris, nižšej časti kotliny, aby by znamenalo, že musel ísť HORE prúdom k Ratbodovi. Ja tu mierne namietam, že nie je celkom isté, či SUPRA znamená HORE prúdom, lebo Uhorsko sa kedysi delilo na Vyšné a Nižné, pričom Nižné Uhorsko bolo v západnom Maďarsku a na západnom Slovensku, a Vyšné Uhorsko bolo východne od Dunaja, čo je v rozpore s prúdom vody Dunaja. Podľa Nižného a Vyšného Uhorska to skôr vyzerá tak, že SUPRA bolo DOLU prúdom, teda ĎALEJ od prameňa rieky. V prípade Pannonie Superior a Pannonie Inferior to je ale naopak. Pannonia Superior je tá, ktorá je bližšie k prameňu Dunaja, teda tá VYŠŠIE položená. Tak teraz sa v tom vyznaj. Ak by však SUPRA znamenalo HORE prúdom, tak by aj Nitra mohla pripadať do úvahy ako sídlo Pribinu, lebo k Viedenskému lesu je to z Nitry, resp. od Devína HORE prúdom. Teda teoreticky Mojmír mohol vyhnať Pribinu HORE prúdom Dunaja aj vtedy, keby Mojmír sídlil na Devíne a Pribina v Nitre. SUPRA = NAD, ale vertikálne (nie na severe, ani na východe) No a tu prichádzam s tým, prečo vlastne píšem tento článok. Preklad vertikálne NAD mi príde tiež možný a podľa kontextu, v akom sa predložky SUPRA a ULTRA používajú v primárnom zdroji Fuldských letopisov, aj veľmi pravdepodobný. „V tej dobe vyhnal Mojmír, vojvoda Moravanov NAD Dunajom, akéhosi Pribinu a ten prišiel k Ratbodovi.“ Tento preklad môže byť vlastne správny, len ho treba ináč interpretovať. NAD Dunajom nemusí vôbec znamenať NA SEVERE, ale vertikálne NAD. Mojmír mohol vládnuť vertikálne NAD Dunajom, proste pri Dunaji bol kopec a na vrchu kopca, NAD Dunajom, vládol Mojmír. Ak by toto bola pravda, tak takých kopcov nad Dunajom nie je mnoho. Jeden sa však nachádza priamo pri sútoku Dunaja a Moravy, a na tom kopci leží Devín (Dowina), nevýslovná pevnosť, ktorá sa, čuduj sa svete, spomína s Mojmírovým nástupcom Rastislavom, ktorý v ňom bol obkolesený franským vojskom. Ak by ale platila teória o južnom postavení Mojmírovom a teda aj Rastislavovom, mohla byť Rastislavova Dowina hrad Devan (dnes Deva) v dnešnej Transylvánii tiež na rieke Morave (Mureš). Podľa franskej kroniky hrad Dowina v reči Slovenov znamenal dievča. Tomuto sa viacej podobá Devan ako Devín. Iné argumenty sú však zase proti tejto hypotéze, napr. že hrad Devan neleží NAD Dunajom. Podľa Wikipédie dácke dava vraj znamená pevnosť, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Okrem hradného kopca Devína máme na Dunaji aj hradný kopec Bratislavský/Preslavský. Potom dlho dlho nič a potom skalný ostroh, na ktorom stojí Ostrihom. Potom nasleduje Vyšehrad, potom Budín a potom zase dlho nič. Podme teraz preveriť, v akom význame sa používali latinské predložky SUPRA a ULTRA vo Fuldských letopisoch. Keďže latinčinu neovládam, používam predbežne prekladač do angličtiny a následne sa pokúšam uhádnuť kontext. Ak niekto viete po latinsky, môžete mi to preložiť. Rok 894., str. 123.: „Ob hoc rex mente commotus iussit castra exercitus ipse adequitans in ambitus SUPRA montem usque ad murum civitatis promoveri.“ „Because of this, the mind of the king, he gave orders to the armies of the camp, as far as the wall of a municipality on a hill can adequitans the taking of a penalty.“ „Kvôli tomu, myseľ kráľa, dal príkaz armádam tábora, až po hradbu mesta (HORE) NA kopci môže adequitans vezmúc trest.“ Význam je nejasný, ale význam predložky je zrejmý – je to vertikálny smer NA KOPCI, mesto HORE NAD kopcom. Str. 75: His et huiusmodi a malis apostata spiritus in loco SUPRA dicto per tria annorum curricula infestus non rates cessavit, donec universa pene aedificia ibidem succendend ob consumeret. „That is an scoundrelly from the evil of this kind in place of the ABOVE mentioned time doing all these and by ways of the three-year-old in the undertow of and hostile to the spirit did not leave until he had finished, start a fire in the same place, until in virtually all the buildings on worth of it would consume.“ „To je odpadlík od zla toho druhu na mieste HORE zmieneného času diania všetkých týchto spôsobov trojročného v smere a priateľský k duchu neodišiel kým neodišiel až kým doslova všetky budovy kvôli tomu nezničil.“ Opäť, preklad je lámaný, nedáva zmysel, ale SUPRA má v tomto jasný význam HORE (zmienený). Str. 98, 882: „Stella cometes XV. Kal. Febr. i.u,. is. prima hora noctis apparuit comas suas SUPRA modum spargens et rem infaustam, quae cito secuta est, sua apparitione praemonstrans.“ „Comet-15 star. Kal. Febr. I.u,. it. The first hour of the night, spreading vastitude measure and his hair appeared to overshadow the positive things quickly followed praemonstrans its manifestation.“ „…. Prvá hodina v noci, rozširujúc sa NAD mieru a jeho vlasy sa objavili, aby zatienili dobré veci, rýchlo nasledoval preamonstranove zjavenie.“ Opäť význam SUPRA je NAD (mieru), teda vertikálne NAD. str. 105 „Hiems aspera et solito prolixior; boum quoque et ovium pestilentia SUPRA modum grassata est in Francia, ita ut pene nulla eiusdem generis animalia relinquerentur.“ „The winter is increasingly prolonged than usual, and the rough; and of oxen and sheep, and with the pestilence, vastitude measure, I was underdone as in France, it would be left, so as scrutinizingly to value to the same kinds of animals.“ „Zima je dlhšia než obvykle, a krutá, a somáre a prasatá, a s morom NAD mieru som bol krvavý ako vo Francii, by to zostalo tak ako takmer k množstvu rovnakého druhu zvierat.“ Opäť význam nejasný, ale SUPRA znamená NAD (mieru), teda vertikálne. str.105 „Imperator cum suis colloquium habuit in Weibilin- (Apr.). gon 5; qui priscis temporibus, id est ex quo rex in Alamannia constitutus est, quendam de suis ex infimo genere natum nomine Liutwartumb SUPRA omnes, qui erant in regno suo, exaltavit, ita ut Aman, cuius mentio facta est in libro Hester, et nomine et dignitate praecelleret.“ „Emperor meeting with his men into Weibilin- (Apr). gon 5; who, in warmed-over times, that is, from the time when the king was in Germany he was appointed, a man, any of his friends from the marrow of the genus of the lineage of the name of the Liutwartumb upward, all that were in the kingdom of their own, lifted on high, so that the Haman, of which mention was made in the typesetting of Esther, and the name of and with the nobility of the excelled.“ „Cisár stretajúc so svojimi mužmi v Weibilin…. ktorý v dávnych časoch, to znamená, za čias kedy kráľ Germánie on nastolil, muž, hociktorý z jeho priateľov zo spodu rodu mena Liutwartumb NAHOR všetci, ktorí boli v kráľovstve ich vlastnom, zdvihli vysoko, takže Haman, ktoré zmienka bola urobená v knihe Esther, a meno a s hrdosťou exceloval.“ Opäť význam nejasný, ale SUPRA sa prekladá ako NAHOR ako protiklad zo spodu/z dola. str. 108 „Consultum est ex utraque parte, ut datis ex nostra parte obsidibus Sigifridus rex, qui manu validior erat, venit uneaten munitionem SUPRA sex miliaria ad regem.“ „A visualization was taken on both sides, that we should requite hostages, the king Sigifridus, who was stronger, and he came out of the tower, were increasingly than six miles to the king.“ „Rozhodnutie bolo spravené na oboch stranách, že by sme mali dať zajatcov kráľovi Sigifridusovi, ktorý bol silnejší a on vyšiel z veže bolo NAD 6 míľ ku kráľovi.“ Opäť preklad oničom, ale tu sa nám nachádza rovnaké sloveso ako v prípade Pribinu a Mojmíra „venit“ („venit ad Ratbodum“ – išiel k Ratbodovi). Tu SUPRA nadobúda význam PONAD, v zmysle NAD 6 míľ. Str. 112: „Tanta enim multitudine in isto itinere pollebat, ut in uno loco ab ortu usque ad vesperum lucis exercitus eius preterire cernitur. Cum tanta enim multitudine in regno Arnolfi per XII dies exspoliando versabatur, demum, prout voluit, prospere reversus est, postea quoque missa quadam e exercitus sui parte SUPRA Danubium.“ „For so unconfined is the multitude to the place, the way, friendship and family, so that in one place, from the rising of, plane unto the evening of the light of his army, said to condone a totally disappears. When the unconfined increase the number of the in the kingdom of Arnulf set out by ways of 12 days, depriving himself he moved about, at last, equal to his own, the successful when and along plane in his later sent to a unrepealable out of the army, in its upper part whilom the Danube.“ „Lebo taká veľká je rozloha toho miesta, cesta, priatelia a rodina, takže na jednom mieste, od východu Slnka až po večer jeho armáda, povedané bezohľadne sa celkom stratila. Keď veľký nárast počtu do kráľovstva Arnulfa nastavil v zmysle 12 dní, zbavujúc sa, pohol sa okolo, nakoniec, podľa seba, úspešne sa vrátil tam a naspäť dokonca v jeho neskôr poslal naistotu vojsko do jeho HORNEJ časti NAD? Dunajom.“ Tento môj trápny preklad je dobre známym úsekom, kedy Svätopluk vysiela k Arnulfovi také veľké vojsko, že jedným miestom prechádza od svitu do mrku, všetko tam ničí po 12 dní, a potom sa neohrozený spokojne vracia … kam? … do svojej HORNEJ/HORNATEJ časti/krajiny NAD Dunajom??? Oficiálny preklad znie ináč. Ján Stanislav to v Dejinách slovenského jazyka na str. 33 prekladá takto: „Jeho vojsko bolo totiž také veľké, že cez jedno miesto pochodovalo od svitu do mrku. S týmto ohromným vojskom plienil 12 dní v Arnulfovej ríši, nakoniec, ako chcel, vrátil sa domov neohrozený. Potom nejakú časť svojho vojska poslal ZA Dunaj.“ Stanislav prekladá SUPRA Danubium ako ZA Dunaj, mysliac v tomto prípade JUŽNE od Dunaja do Panónie. Ak by to bola pravda, tak Mojmír, súc knieža SUPRA Danubium, by bol podľa tohoto príkladu vlastne tiež južne od Dunaja, čo je nezmysel. Ak by SUPRA znamenalo HORE prúdom, tak Svätopluk, ak vládol niekde v Bíni (Varade) alebo Pešti, naozaj mohol poslať svoje vojsko HORE prúdom Dunaja ku Komárnu, kde na južnom brehu Dunaja sa mohol vylodiť a zničiť Panóniu východne od Ráby – „Porušením však tohoto mieru bola Panónia za dva a pol roka východne od Ráby celkom zničená“. Rába sa vlieva do Dunaja v dnešnom Gyori, čo je kúsok západne od Komárna. Teraz pár príkladov na použitie predložky ULTRA: „In primo enim impetu pugnae talis sonitus ferientium per scuta lapidum datur sentiri, ut hominibus castra regis servantibus, quae ULTRA unum miliarium posita ferant, tonitruum simulabatur audire; maximis cum laboribus palatinis militibus 3 coram rege certantibus tandem ad murum usque perventum est.“ „In the first thumping of the fight: for the shields of the stones by ways of such a one who dealt the wrack-up is given to the noise of them to be perceived, to bring to men who observe the king’s camp, which was set up to siphon to live vastitude one milestone on the road, but the thunder was pretended to hear it; in the presence of the king, the mismatch of the 3 most important will sooner lead to the wall with the labors of the Palatine as far as the soldiers reached their destination.“ „V prvom náraze boja: pre štíty z kameňa teda také jeden ktorý prijal výbuch je daný do nosa ich, aby bol vnímaný, priniesť mužom, ktorí pozorujú kráľov tábor, ktorý bol rozložený niesť žiť ZA jedným míľovým kameňom na ceste, ale hrom bol predstieraný počiť to, v prítomnosti kráľa, konflikt troch najvýznamnejších bude nakoniec viesť k hradbe s prácou Palatína až kým vojaci nedosiahli ich cieľa.“ Význam je ťažko uhádnuteľný. Skúsme niečo iné: „Avari, qui dicuntur Ungari, in his temporibus ULTRA Danubium peragrantes multa miserabilia perpetravere.“ „Avari who tabbed Hungarians in those times over the Danube passing through many unconfined for him.“ „Avari, ktorí sa volajú Hungari, v tých časoch ZA/PONAD Dunaj prešli vo veľkom počte.“ Zdôrazňuje sa tu, že Avari prešli NA DRUHÚ STRANU Dunaja. Str. 129: „Quod ad ulciscendum Greci astucia sua naves illorum contra Avaros mittunt ac eos in regnum Bulgarorum ULTRA Danuvium transponunt.“ „As far as the craft of his own squadron to take their revenge, the Greeks, and they send them into the kingdom of the Bulgars, the Avars and theirs to be vastitude the Danube ‚s waters and transport.“ „Gréci poslali svoje loďstvo na odplatu proti Avarom a do kraľovstva Bulharov ZA Dunaj …“ Preklad nedáva zmysel, ale ULTRA znamená ZA Dunaj. Posledný príklad: „Igitur ex inproviso cum manu valida et maximo exercitu ULTRA Anesum fluvium regnum Baiowaricum ostiliter invaserunt, ita ut per quinquaginta miliaria in longum et in transversum igne et gladio cuncta caedendo et devastando in una die prostraverint.“ „Then suddenly, with a strong and very large river vastitude Anesus Kingdom Baiowaricum ostilità invaded so that you in all things and fifty miles, in length and in the transverse wearing of the sword, and the wasting of work in one day, and the fire of the dyke.“ „Potom zrazu, ZA veľmi silnou a veľmi veľkou riekou Anesus kráľovstvo Baiowaricum … napadol…“ ULTRA má zase význam ZA. Záver Ako sme mohli vidieť, ULTRA hovorí o druhej strane (rieky), teda ZA. SUPRA hovorí trochu o niečom inom – buď to bude HORE prúdom, alebo vertikálne HORE na pobrežnom kopci pri Dunaji … alebo niečo iné:). Jedno je však jasné, vo Fuldských letopisoch sa SUPRA používa v inom kontexte ako ULTRA. Je teda medzi nimi rozdiel, ktorý treba vysvetliť. Ak niekto hovoríte po latinsky, môžete mi to pomôcť preložiť, budem vďačná. Treba si uvedomiť, že Devínska brána je vstupom cez Dunaj do Karpatskej kotliny. Kto ovládal Devín, ten kontroloval prvú bránu, kde sa vyberali poplatky. Kto kontroloval prvú bránu, bol vlastne pánom NAD Dunajom a pánom Karpatskej kotliny. Podobná brána je ale aj pri Ostrihome – malé vráta. Pri výstupe z Karpatskej kotliny sú zase Železné vráta. Mne teda príde najlogickejšie, že Mojmír bol knieža Moravanov umiestnený vertikálne NAD Dunajom, na devínskej hradnej skale. Ak by sa dokázalo, že Mojmír vládol na Devíne a vyhnal Pribinu z Nitry, tak by to zničilo čechoslovakistickú teóriu o českej nadradenosti, lebo Mojmír, ak vládol na Devíne, bol v terajšom ponímaní Slovák, ktorý vyhnal iného Slováka. Ba čo viac, znamenalo by to, že dnešná česká Morava mala svoje hlavné mesto na dnešnom Slovensku a v zmysle zákona karmy by teda mala byť podriadená Slovensku rovnako, ako malo byť Slovensko podriadené Česku v Československu podľa mikulčickej alebo staromestkej teórie o hlavnom meste. Ak by sa Morava spojila so Slovenskom, takýto štát by mal 10 mil. obyvateľov, kým Čechy by mali iba 5 mil. obyvateľov. Teda Slováci by sa mohli začať pozerať na Čechov rovnako menejcenne, ako sa dnes niektorí Ćesi pozerajú na malé Slovensko. Morava patrí do povodia Dunaja a Čierneho mora rovnako ako Slovensko. Čechy patria do povodia severných morí rovnako ako Nemci. Morava teda viac inklinuje k Slovensku aj po tejto stránke. Ak však Mojmír vládol niekde na strednom Dunaji, dostávame úplne iný príbeh, slovenský príbeh, z ktorého je česká Morava vlastne úplne vyautovaná. Ak by aj Mojmír bol z Mikulčíc a vyhnal Pribinu, stále nie je isté, že ho vyhnal z Nitry, lebo to sa nikde nespomína. Spomína sa len, že Pribina mal majetky (aj) v Nitre. Zaujímavé je vidieť, ako československí historici ochotne spravili myšlienkovú skratku a predpoklad o vyhnaní z Nitry prijali za fakt bez mihnutia oka, pričom sa tvária ako profesionálni zlodeji, že nič zlé sa vlastne nestalo. Pritom myšlienkovú skratku v prípade Svätoplukovho titulu REX SCLAVORUM, ktorý by sa mal prekladať ako KRÁĽ SLOVÁKOV, odmietajú prijať, lebo je v prospech Slovákov. Kvôli tomuto je dôležité zistiť, kto kde vládol. Veru, nie je to všetko také jadnoznačné, ako sa to na prvý pohľad zdá oficiálnym československým historikom. Adalramus, Danubium, Devín, Dunaj, hlavné mesto, Mojmír, Morava, Pribina, Rastislav, supra, ultra, Veľká Morava 23 Responses to ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina Ľuboslav Václav píše: 26/08/2018 o 10:49 Naddunajsko severu dnešného Rakúska medzi Dyje/Bôžava-Dunaj-dolná Morava čiže tzv. VAGRAM patrilo do kaganátu Hunnio-Abaricie, ktorý na západe hraničil s Bavormi tokom Enže do r.791. Dovtedy Bavori držali územie z rimanskej provincie Panonnie iba púhe medziriečie Enže a Innu, až potom sa začali rozširovať do Mauternska a Vagramska. Hranica bola dlho neustálená hlavne dovtedy, pokiaľ existovalo vedomie o jestvovaní územia kaganátu a hlásila sa k nemu mocenská elita (tudunát Pribinu). Prelomom bolo rozšírenie hranice po odstránení Rastislava v prospech Bavorov, ale Svetopluk po víťaznej vojne zatlačil v r.873 hranicu Bavorov späť na Enžu. Markgróf Mauternska Aribon bol vazalom Svetopluka. Matko Kubko píše: 24/08/2018 o 15:06 SUPRA má ešte jeden význam, na ktorý sa zabúda – teda prinajmenšom tí, ktorí Mojmíra nechcú vidieť nikde inde ako na (dnes českej) Morave. A síce vládnuť nad niečím/niekým, byť hierarchicky nad niekým [viď napr. https://en.wiktionary.org/wiki/supra#Latin soul 3. a 4. v sekcii Preposition alebo http://www.latin-dictionary.net/search/latin/Supra bod. 2. pod Preposition]. Ďalej akosi vobec nezohľadňujú, že v časoch vlády Mojmíra patrilo územie medzi riekami Dyje, Morava a Dunaj Východofranskej ríši [viď napr. Treštík: Vznik Velk0 Moravy, alebo Timura: Odklínanie histórie]. Tj. títo Moravania (teda ak by sme k nim nepočítali Devín či Bratislavu – čo samozrejme zástancovia českej verzie odmietajú, pretože oba tieto grady vtedajšou veľkosťou aj významom strčia Mikulčice aj Staré Mesto do vrecka) z pohľadu Frankov nemohli byť SUPRA DANUBIUM, ale keď už tak jedine SUPRA THAYAE (alebo ako sa Dyje vtedy v ich reči nazývala). Zo svojho územia to potom Frankovia/Bavori mali do Mikulčic fantastických 20 km, pričom im v ceste stálajediná pohraničná pevnosť v Břeclavi-Pohansku (a aj u tej je vzhľadom na meandrovanie Dyje otázne, či patrila Moravanom alebo nie). Ďalej tiež proponenti českej verzie zamlčiavajú fakt, že až aj dnes, tj. po viac než 1100 rokov, sa táto oblasť (= Dolnomoravský úval, s ustredným gradom Morava, nech už to potenciálne boli Mikulčice či Staré Mesto) nazýva Slovácko (resp. Moravské Slovensko) a jej obyvatelia sa považujú v prvom rade za Slovákov (a až potom za Moravanov či Čechov). Táto oblasť je pritom celú túto dobu kontinuálne osídlená a takmer 1000 rokov sa vyvíja ako územie odtrhnuté od svojho centra, takže je nemožné, aby sa čo i len hypoteticky etnikum Moravanov, podľa ktorých bola nazvaná celá ríša a ktorá aj po svojom zániku vzbudzovala rešpekt v povestiach, len tak samo od seba premenovalo na Slovenov/Slovákov, ktorí sa dostali pod nadvládu Uhrov. Jední prisťahovalci do týchto oblastí v neskorších obdobiach pritom boli Nemci. PS: Mimochodom, podľa mňa za pripomienku stojí aj skutočnosť, že Mikulčice sú od Dunaja o nejakých 20-40 km ďalej ako Nitra a tá je pritom spomínaná ako ULTRA DANUBIUM, pričom ak sa bavíme o veľkosti či vzdialenosti je ULTRA > SUPRA [viď napr. pomenovanie dinosaurov ultrasaurus vs. supersaurus]… Ľuboslav Václav píše: 26/04/2018 o 14:53 Podľa dolín boli podľa môjho názoru pomenovaní Veleti-Stodorania,správne Stodolania (ich ústredie Retra ležala pri Dolinskom jazere), čiže šlo o národ zo sto dolín (Neubrandenburgsko). Zotrvávam pri výklade mena Pribina ako „Pribúdať Slavínie“. V Sisacku sa po Braslavovi pripomína PRIBUNA, ktorý ovládol tiež Dalmáciu, a po troch rokoch bol veľmožmi zvrhnutý. Meno gétskeho Burevistu ako vládcu ríše Dáckej (zavrhli uctievanie Dionýzia,asi začali uctievať vrchy podľa Daecia z Egypta, kde uctievali puramídy faraónov) odvodzuje od Búrko-vistula, čiže vo význame „Riavorieč“. Ich ústredím bola Getúza (resp. Sarmat-getúza). Ríša ovládala aj grécke mestá pri dolnom Dunaji, vyvrátila Olbiu (Odessko) aj ríšu Bójov z Povltavia až Panónnie. Biateka pokladám za jeho nástupcu, ktorý ústredie ríše preniesol do Bratislavska, až ríšu vyvrátili Markomani a Rimania. Ľuboslav Václav píše: 25/04/2018 o 9:06 Odvodenie názvov kmeňov je často zložité. Dudlebi z Českobudejovicka boli nazvaní podľa rovnomenného hradiska, a tu prichádzajú do úvahy aj dudy čiže gajdy. Ale tí nie sú totožní s Dulebmi, ktorí žili v panóneckom Pomurí (hrad Dulebín na mieste dnešného Grazu/Štajerského Hradca). Osobne dvojkríž ako strom života nevnímam, ide podľa mňa o označenie kresťanského panóneckého imperátskeho cisárstva. Tento znak používali viacerí cisári Byzancie (viď ich mince), ale aj Lotrinsko (viď krstenca Svetopluka Veľkého ako jeho vládcu), aj mníšsky rád benediktínov (viď príslušenstvo arcibiskupa Vojtecha Adalberta). Pre vysvetlenie mena Mojmír mám teoriu významu Môj Mars (božstvo vojny), keď koncové S sa zamlčalo. Koncovka sa zmenila na MÍR čiže svet. Inak jestvovalo aj meno Mojslav (Myslav), spomínané u Marharov (asi pestún Borivoja), a ako vládca z Posávia. Blažena Ovsená píše: 24/04/2018 o 21:19 Ľuboslav, Dudlebi sú od dolín nazvaní. Meno Pribina podľa mňa súvisí s menom gepidského kráľa Burebistu. Burebista = Pribiš(ta). Koncovka -ta je napríklad v mene Beňäta. Mojmír súvisí s ženským menom Mojislávka. Moj môže znamenať živor, Muamar Kaddáfi bol vlastne Mojmír Kaddáfi, pričom v arabčine vraj, zdôrazňujem VRAJ, Muamar znamená Večný život (podobne ako Svätožizňa znamená Večný život, podľa stromu večného života). Ľuboslav Václav píše: 24/04/2018 o 11:57 Názvy slovenských kmeňov treba odvodzovať zo slovenčiny, nie z latinčiny, a podobne je to aj s názvami ich vládcov. Výnimkou budú Dulebi, čo bude z gréckeho DÚLOI čiže otrok či zotročenec (zajatí Sclavini byzantským vojskom v Dácii). Meno PRIBISLAV čiže skrátene Pribina nebude zo slova pribíjaž, ale pribúdať. a koncovka SLAV sa pridávala ako označenie neodviského vladára Slavínov (viď Rastic aj ako Rastislav). Podobne by sa dalo pochybovať o mene Mojmír, zapisované ako MoyMAR. Pre mňa je ale podstatnejšie označenie vládcov ako KRÁĽ, čo sa tak úporne spochybňovalo u Svetopluka, ale túto hodnosť bez mihnutia oka dejepisci priznávajú vládcom kmeňov ako Longobardi, Góti, Vandali… Pritom šlo často iba o vládcov tiahnúcich kmeňov bez vymedzeného územia. Metod J. Sláv píše: 23/04/2018 o 15:12 Už som tu raz vyzýval k zjednocovaniu terminológie – minimálne názvov kmeňov = „ešte nie národov“, aj z textu definície termínu „sťahovanie národov“ v Encyklopédii archeológie (Vydav. Obzor, Bratislava, 1986) vyplýva, že išlo o sťahovanie „veľrodov“, kmeňov. A tak to vyplýva aj z „národných“ mytológií, viď napr. Nestorov zápis o bratoch Čechovi a Lechovi, … V „onemeckom“ prostredí vzniknuvší termín „volkswanderung“ je doslovne preložiteľný „ľudov-putovanie“, teda putovanie skupín ľudí !!! A ako napísal na svojom blogu „klasik“ A. Hrnko: „… Až ranostredoveký štát vytvoril národ, … “ Kvádi z Quadi – predstavte si, že ste cudzinec, ako zapíšete po jednom počutí slovo CHrváti ??? Zato meno Praecedenti je jednoznačne latinské slovo s významom „predchodci“. Marhari – latiník to meno prečíta ako „Mar´ari“ – latinčina totiž pozná spražku „rh“ na zapisovanie údajne aspirovaného „r“ vyskytujúceho sa v latinských prepisoch gréckych slov, ako napríklad v „rhythmus“. A „nepribíjajme“ už toho PRVINU (Priwinu, …), veď zo „štatistiky“ všetkých skomolením jeho mena vyplýva to Prvina, ktorý je možno potomkom „boldogského“ PRIMUSa (meno z náhrobného kameňa v stene kostola v Boldogu). Ľuboslav Václav píše: 20/04/2018 o 13:57 Letopisy kráľovstva Frankov k r.822: Cisár Ludvík… sa teda po skončení lovu vydal cez Rýn, ABY PREZIMOVAL v meste, ktoré sa nazýva Frankfurt. A tam zhromaždil všeobecný snem a postaral sa, aby s veľmožmi, ktorých k tomu ROZKÁZAL POVOLAŤ, dôstojne prejednal všetko potrebné, čo sa týka prospechu všetkých východných (rozumej Nadrýnskych) častí svojho kráľovstva. Na tom sneme vypočul vyslancov všetkých východných (čiže nadrýnskych) Slovenov, to je Obodritov, Srbov, Veletov, Bójohorcov, Marharov, Prídencov (Dulebi) a v Panónii sídliacich Avarov (Kutriguri), ktorí boli k nemu poslaní s darmi (poplatnosť)… — Bertiniánske letopisy k r.831: V kráľovskom sídle Diedenhofen sa konal všeobecní snem… Prichádzali k nemu početné posolstvá Slovenov, ktoré boli po vypočutí a vybavení ich žiadostí prepustené. — Prvá časť práce tzv. Bavorského zemepisca: Popis hradísk a území NA SEVERNEJ STRANE DUNAJA. Poblíž končín Dánov sídlia tí, ktorých nazývajú severnými Obodritmi. Je to územie (Hamburk-Lubeck) s 53 hradmi, rozdelenými medzi ich kniežatá. U Veletov je 95 hradísk a štyri oblasti. hLiňania sú ľudom, ktorý má 7 hradísk. Bližšie od nich sídlia tí, ktorých volajú Betenci-Smoľania-Moričania, a ktorí majú 11 hradísk. Vedľa nich sú tí, ktorých volajú Havolania,a ktorí majú 8 hradísk. S nimi susedí územie Srbov, majú viacero oblastí, ktoré počítajú 50 hradísk. S nimi susedia tí, čo sa volajú Dalemínci,a ktorí majú 14 hradísk, Bójohorci, u ktorých je 15 hradísk, Marhari majú 11 hradísk. Bulhari rozľahlého územia je početný ľud, majú 5 hradísk, lebo ich je veľké množstvo, a nie je ich zvykom mať hradiská. Je národ, ktorý volajú MORAVANIA,a tí majú 30 hradísk. To sú územia, ktoré hraničia s naším pomedzím. Vedľa končín týchto národov sídlia Osterabtrézi,u ktorých je 100 hradísk, alebo aj viac. — Záznamy o pasovských biskupoch: Roku Pána 831 Reginhar-t, biskup MORAVANOV, pokrstil všetkých Marharov. — Conversacio: Ochranu pohraničia prevzal Radvod (Ratbod). Za jeho čias prišiel k nemu akýsi PRIBINA, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov z poza Dunaja. Radvod ho hneď predstavil nášmu pánovi kráľovi Ludvigovi, a na jeho rozkaz bol poučení o viere a pokrstený (rozumej prekrstený) v kostole sv.Martina v mieste zvanom Treisma, totiž VO DVORCI PRINÁLEŽIACOM SOĽNOHRADSKÉMU STOLCU. A potom bol zverený Radvodovi a strávil u neho nejakú dobu. Medzitým vznikol medzi nimi rozpor a Pribina, ktorý nadobudol z neho obavy, UTIEKOL SO SVOJIMI do územia Bulharov, a spolu s ním jeho syn Koceľ (Chceloš). A zanedlho sa odobral od Bulharov do územia kniežaťa v-Ratimíra. V tej dobe Ludvig, kráľ Bavorov (čiže Soľnohradska), POSLAL Radvoda so značným vojskom, aby vyhnal knieža v-Ratimíra. Ten stratil vieru v možnosť sa ubrániť a SO SVOJIMI, ktorí unikli pobitiu, sa dal na útek. Aj zmienený Pribina ustúpil a SO SVOJIMI prekročil rieku Sávu, a tam bol prijatý grófom Salachonom a uzmierený s Radvodom… — Vyhnanie Pribinu Mojmírom mohlo súvisieť s pokrstením Marharov Reginhartom (všetkých 11 županov v Dudlebách?), ktorý zrejme bol nástupcom Urolfa v r.827-838. Pribina a jeho syn Koceľ zrejme boli pod ochranou cisára Ludvíka, ale jeho syn Ludvig Nemec si chcel Pribinu podriadiť. Určite nebolo jedno, od ktorej cirkvi pokrstenec prijal krst, veď na misijnom území Pasovska bol Pribina prekrstený na dvorci patriacom Soľnohradsku. Toto vysvetľuje súperenie cirkví Pasova a Soľnohradu o Panónnie. Conversacio je písané v prospech soľnohradskej cirkvi a jej aktivitách, nie v prospech cirkvi pasovskej (tej aktivity sa v spise nepripomínajú). Urolf bol pred hodnosťou arcibiskupa Moravského biskupom Pasovským,a Reginhart ako biskup Moravský zomrel ako biskup Pasovský, čiže Pasov si potom nárokoval celú arcidiecézu Urolfovu. Ľuboslav Václav píše: 11/04/2018 o 9:54 Neviem, aké pôvodné názvy zo slovenčiny by sa na Slovensku očakávali. Povedzme, že pôvodným názvom bola RIEKA. Ale na rozlíšenie rôznych riek sa zaužívali ich rôzne charakterizujúce označenia: Hron ako hranica, Váh ako váhajúci s migrujúcim tokom, Tisa ako tichá rieka, Hornád ako hôrny tok. Názvy horstiev Tatra-Matra-Fatra majú pochádzať z perzského zarauštrizmu, čo naznačuje vplyv tejto vierouky v minulosti na našom území. Ten sa mohol rozšíriť k nám manželstvom perzskej princezny (tie mávali neraz početný doprovod) s kráľom Kvádie, ktorá hľadala spojenca proti Rimanom. Názvy sa mohli zaužívať na odlíšenie častí horstiev či vrchovín. Čo sa týka rumunčiny, jednoducho sa časom presadil na tomto území jazyk hôrnych Bastarnov, a nie vládnych Slovenov. Jej pôvod z latinčiny je nepravdepodobný, veď Rimania ovládali Dáciu pomerne krátko, a ich obyvateľstvo sa sústredilo na väčšie mestá, vidiek neosídlili. Podobne tomu bolo aj v Dalmácii, kde románska dalmátčina sa udržovala v pevnostiach miest, pokiaľ neboli dobyté alebo asimilované z okolitého vidieka. Spravidla okolité vidiecke obyvateľstvo sa časom rečovo presadilo, lebo preľudnené mestá boli vyľudňované epidémiami, a prežíval skôr rozptýlený ľud vidieckych oblastí. Ľuboslav Václav píše: 09/04/2018 o 13:26 Čo sa týka keltských jazykov (bretónčina,velština,dožívajúca írština a pod.), je pravda, že Bretónci hovoria keltským jazykom, ale o nich sa prespokladá, že sa nasťahovali na pevninskú Európu iba dodatočne z Britského súostrovia. Je otázne, či francúzska Gallia bola keltská, alebo šlo iba o vládnu vrstvu. Ja osobne pokladám tzv. románske jazyky za LIGÚRICKÉ, aj dnešná taliančina bude skôr jazyk ligúrický ako nástupca latinčiny. Víťazní Rimania totiž osídlili Itáliu otrokmi, ktorých využívali na prácu v latifundiách, a vlastní Latini v mestách prevažne vymreli pri moroch a pod. Veď ani po Etruskoch nezostal živý jazyk, ak zaň sa nepokladá rétorománčina. Je často rozdiel medzi jazykom ľudu,a jazykom vládnucej národnej skupiny. Slovenčina bola ĽUDOVÝM jazykom aj pri inej reči vládnej vrstvy. Inak odporúčam sa oboznámiť sa s knihou „Jazyky sveta“ od kolektívu autorov. Migráciu ČASTÍ národov pokladám taktiež za prirodzený jav. Ľuboslav Václav píše: 09/04/2018 o 12:20 Pani Blažena, roľnícke spoločenstvá neopúšťali, alebo aspoň úplne neopúšťali svoje zúrodnené polia chotárov a domovy dobrovoľne. Ak boli donútené útočníkmi sa stiahnuť z kultivovanej krajiny, sťahovali sa do hôr (viď Kaukaz ako horu jazykov), a Slováci tu mali Tatry. Púchovská vzdelanosť (kultúra) prežívala z čias predrímskych (ľud vzdelanosti lužických popolnicových polí) aj dobu kráľovstva Kvádie. Pre Slovákov boli Tatry tým, čo pre Baskov Pyreneje, a o tých sa tvrdí, že patria k pôvodnému európskemu obyvateľstvu. Ak nebezpečenstvo pominulo, zatlačené obyvateľstvo do hôr sa spätne sťahovalo do nížin, ako Slováci po zahnaní Turkov. Blažena Ovsená píše: 07/04/2018 o 10:51 Zdroj? P. Václav, ja si nemyslím, že Slováci sú tu pôvodným obyvateľstvom. Možno geneticky áno, možno nie, ale kultúrne isto nie, minimálne pokiaľ hovoríme o Nitriansku (po Hron). Možno sem SLováci prišli z Pripjaťských močiarov, možno nie, ale skôr, ako sa dostali do Pripjaťských močiarov Slovania, sa dostali k Dunaju. Podľa mňa sa od Dunaja presídlili do Pripjaťských močiarov, teda najskôr boli pri Dunaji, potom až v Pripjati. Otázka je, či prišli sem na Slovensko Sloveni od Pripjati, alebo zo Sedmohradska, alebo od Dnestra, je otázne. Kmene migorvali po Európe a ja neverím na nejakú dobu sťahovania národov. Podľa mňa doba sťahovania národov je stále a nikdy nemala prestávku. Aj dnes sa sťahujú národy. Turci do Nemecka, Sýrčania do Nemecka, Afričania do Švédska, Írska, Arabi do Francúzska, Slováci do Británie. Ďalšie mixovanie nastáva nerovnosťou rozmnožovacej intenzity, takže niektoré národy vymierajú, iné preberajú ich miesto. Ako má životnosť ľudská bytosť, tak má svoju životnosť aj národ. Priemerný vek zožitia človeka je okolo 70 rokov. Priemerný vek dožitia národa je okolo, tipujem, 1000 rokov. Kelti existovali pred tisíc rokmi vo Francúzsku, dnes sú tam len posledné zvyšky. Podobne Rumuni, pred tisíc rokmi tam žili Slováci, dnes všetci hovoria po rumunsky, čo je novodobý jazyk. Je možné, že aj slovančina bola vo svojej dobe novodobým jazykom, ktorý sa pre popularitu rozšíril po východnej Európe. Napríklad aj Maďari sú novodobým národom, veď Maďar z 9. storočia by nerozumel dnešnému Maďarovi, najmä ak maďarčina prevzala tretinu slov zo slovenčiny a ďalšiu časť z latinčiny, nemčiny. Vieme, že v Dalmácii boli Rimania v 7. alebo 8. sotoročí, pokorili ich Chorváti. Takže ten národ, ktorý tam bol, skončil. Dnes sa ľudia, ktorí vyzerajú ako Rimania, považujú za Chorvátov a nechápu, ako je možné, že vedci tvrdia, že Slovania tam prišli až v 7. – 8. storočí, keď podľa nich tam museli bývať odjakživa. No nebývali tam odjakživa, lebo miestne názvy prezrádzajú, že to nie sú pôvodne slovanské názvy. Napríklad Longobardi boli kmeňom, no dnes po nich zostalo už len meno Lombardie. Oni ako národ neexistujú. Čo zostáva nemenné, sú prirodzené hranice krajín. Krajiny sa nemenia. Menia sa len osadníci, resp. ich kultúra a jazyk. Ľuboslav Václav píše: 06/04/2018 o 10:35 Moje zásadné rozpory s oficiánym dejepisectvom sú nasledovné: Slováci neosídlili svoju krajinu z Pripiaťskych močarísk, ale sú pôvpdným obyvateľstvom, ktoré mohlo byť iba dosídlené. Ak Baskovia,Friaulci,Albánci prežili dobu okupácie Rimanmi, tak aj Slovenci,Molisania,Macedónci… ju mohli prežiť, ako aj Slováci dobu pobytu Kvádov na svojom území (viď 300 rokov vizigótskeho kráľovstva v Hispánii). — Samova ríša sa zrodila odbojom Slovákov voči Avarom v Slovenskom rudohorí. — Pojem Veľká Morava zahrňoval celý kaganát Húnnio-Avarície, rozšírený o územia Moravanov z Česka a Srbska, ako pokrstené Urolfovcami. Ríša priamo nadviazala na ríšu Samovu vládnym rodom a bojovníckou vrstvou Moravodovcov. — Pribina nebol kniežaťom Nitrianska, mal tam iba majetok ako dedičstvo po matke. — Svetopluk bol aj kráľom, aj cisárom, aj imperátom. Jeho cisárstvo zahrňovalo biskupstvá: NITRA (METOD, patriarcha Slovenský), Velehrad (Kliment,biskup Moravský), Znojmo (Naum,biskup Rúgijský), Bratislava (Gorazd, biskup panónecký), Jáger (Lavrentij,biskup Jazygiécky), Varadín (Ján,biskup Bihorský), Kluž (Možnopán,biskup Trans-Silvánsky), Temeš? (Konštantín Slovenský, biskup Banátsky, zrejme v opozícii voči Metodovi ako hájiteľ nezávislosti cirkvi jeho brata, ktorý dobrovoľne po rozvrate patriarchátu odchádza k Bulharom). Sáva pôsobil v Sisacku Braslava, kam odišiel z Blatenska. Keď Gorazd zaujal prestol Nitry po smrti Métodia, Bratislavsko mohol spravovať Angelár, povolaný z Vislanska (tam mohol pôsobiť po Vikingovi, danom do cirkevnej kliatby Métodiom). — V Devínskom učilišti sa používala stará cyrilika,ako to dosvedčujú vlastnoručné zápisy mien sprievodcov arcibiskupa Métodia v kláštore Reichenau. Hlaholiku používali vyučenci z Dalmáto-istrie kniežaťa Domahoja z Ríma. Toto písmo vytvoril Konštantín v Carihrade, ale po príchode do Moravie bratia vytvorili slovenskú cyriliku ako nápodobnú domácej nedokonalej bukvike. — Kráľovstvo Moravie pretrvalo do roku 961, potom naň nadviazali dŕžavy českého Boleslava Krutovládneho, Slavníka Lubického, Ivana bielochorvátskeho,a Michala Jačmienka. Slovenský obrad sa udržal ešte niekoľko storočí v Uhorsku, Poľsku a Česku, nehovoriac o Bulharsku,Kijevskej Rusi,Srbsku… — Koruna Haličská (či Kaličská – Kališ,Kalič,Kaloč,Kluž pôsobísk biskupa Vratislava Vracena Moravského) bola cirkvi pravoslávnej, nie rímskokatolíckej. Ľuboslav Václav píše: 01/04/2018 o 10:21 Conversacio spomína Inga ako christianizátora kaganátu, aj slovenských veľmožov z kaganátu (Pribislav,Zemikaz,Stojmír,Etgar/Vethart),a majetok Pribinu v Nitravii. Koceľ podľa darovacej listiny mal majetok v Bavorsku, Braslav zaujal Sisacko. Teda nárok na majetky by mali z dedičstva po matkinej strane, ak vylúčime nárok po otcoch. Blažena Ovsená píše: 29/03/2018 o 21:54 Zdroj? Luboslav Vaclav píše: 28/03/2018 o 21:30 Pravdepodobný rodokmeň Pribinovcov podľa dejinného vývoja a zaujímania dŕžav: Ungvimír (čiže Ingo,Tudun Húnnio-Abarície) + Samoslavna Moravská …………….. PRIBINA Túlavý (Pribislav) + Irmina (Hermína) Bavorská ……………………… Koceľ (Chceloš) Blatnohradský + v-Ratimírovna Sisacká (Chorvátska) …………… Braslav Posávsky, Sálan Jágerský, biskupi Sáva (Zachariáš) a Lavrentij (Vavrinec). … Koceľovna vydatá za Karolmana Korutánskeho,druhomanželstvo – syn Arnulf Bavor. Luboslav Vaclav píše: 13/03/2018 o 15:10 K rokom 824-827 sa vzťahuje list pápeža Eugénia II. (z údajných fálz pasoveckého Piligrina,uznaného pápežstvom potom za arcibiskupa), adresovaný ŠTYROM BISKUPOM Urolfovcov a kniežatám Tuduntovi (čiže Tudunovi kaganátu, ktorým by bol Pribislav z Conversacio či náš Pribina po strate domoviny) a Mojmírovi, veľmožom a vojskám Húnie, ktorá sa tiež nazýva Avaria, a Moravie. Ako prvý je uvedený TUDUNTT pred Mojmírom (820-842), čiže ten mal mať hodnosť kráľa, kým u Mojmíra mal mať sídlo arcibiskup Urolf (Iulio Monte čiže Olomouc), teda ako biskup Moravský by mal pomenovať tudunát (po zavrhnutí kaganátu v občianskej vojne) spojený s Moraviou ako Veľká Moravia. Biskupi Urolfa zrejme po jeho smrti pri vojne s pohanskými Bulharmi sa stiahli k Bavorom. Luboslav Vaclav píše: 28/01/2018 o 21:41 Keď sa Pribina /už mal syna Koceľa/ dostal do sporu s Radvodom /“Ratbod“/, zutekal od neho k Bulharom /novochán Malamír/, a odtiaľ odišiel do Sisacka k Ratimírovi, ktorý ako jeho hostiteľ bol napadnutý Radvodom z poverenia kráľa Ludviga. Pribina po porážke Ratimíra ustúpil do Kraňska ku grófovi Salachovi, ktorý ho uzmieril s Radvodom, a stal sa služobníkom kráľa Ludviga. Ako vidno, Pribina hľadal pre seba nový domov u všetkých susedov: v Nitriansku Božislava, Moravii Mojmíra, Mauternsku Radvoda, Sriemocku Malamíra, Sisacku Ratimíra, Kranjsku Salachona, až donútene sa musel stať vazalom Ludviga. Za to, že MAL NEJAKÝ MAJETOK v Nitriansku, nebol ešte jeho kniežaťom! Denis píše: 02/01/2018 o 23:59 Milanko, to že Bratislava bola sídlom Mojmíra som tu už napísal, ale pre Slovákov je to neakceptovateľné, lebo Bratislava. Článok sa samozrejme páči aj mne, precízne spracovaný a hľadajúci. Milanko píše: 17/12/2017 o 0:00 Valy ležali na ostrove ktorý ležal na východnej strane hlavného toku Moravy, cca 400 m pod ústím rieky Kyjovky ktorá pritekala zo západnej strany. Údolie rieky Kyjovky je rovinaté a umožňovalo pohodlný ďalší, už lokálny lodný transport soli pre obyvateľov bývajúcich v povodí riečky Kyjovky. Valy slúžili ako sklad soli pre toto teritórium a z toho pramenilo isté relatívne bohatstvo tohto miesta. Dnešný tzv Knížecí palác!!! bol v skutočnosti skladom soli, pričom miestny feudál v ňom mohol mať a asi aj mal vyčlenené svoje bývanie. Ten človek sedel na vreciach soli – teda na surovine, ktorá mu zabezpečovala stabilný príjem a prestíž v okolí, nič viac. O tom že Valy mohli byť hlavným mestom ríše V.Morava sa nedá ani len uvažovať. To sklad soli Pohansko – na odbočke rieky Dyje mal k tomu lepšie predpoklady, vzhľadom na väčšiu rozlohu povodia Dyje, ako povodia Kyjovky. Prečo hlavné mesto nebolo tam, alebo na iných odbočkách – teda pri ústiách iných prítokov riečok? Olomouc, či Uherské Hradište (Sady) to boli pôvodne všetko lokálne skladiská soli. Milanko píše: 16/12/2017 o 23:43 Dobré úvahy a oceňujem aj pracné porovnávanie….Nechápem, že niekto nepovie, že sídlo Mojmírovcov bola Bratislava.Tá je skutočne nad Dunajom, zvlášť staré hradisko. Bolo to mesto Braslava civitas, ktoré bolo strategickým a reprezentačným miestom VM.Tá historická korektnosť k moravským (v skutočnosti myslením českým) historikom je iba oddiaľovanie pochopenia reálnej histórie. Valy pri Mikulčiciach by si za hlavné mesto ríše zvolil len hlupák. Valy sú bežným prístavom na ináč dôležitej vodnej ceste po ktorej sa od Devína vozila soľ. Na vodnej ceste je podobných opevnených miest viacero. Podobné prístavy a priľahlý valom opevnený priestor so skladom soli bol na každej vodnej odbočke tejto vodnej cesty – v tomto prípade to bola riečka Kyjovka – nech vás ale nemýli dnešný stav – ten je naprosto zmenený od stavu v 9. storočí, ľudská činnosť tu neuveriteľne krajinu zmenila vrátane posunu toku Moravy od hradiska Valy na východ aspoň o pol kilometra, čo úplne mätie dnešného návštevníka Valov, nehovoriac o suchom ústí Kyjovky do rieky Moravy – pretože tok Kyjovky bol ľuďmi presmerovaný na juh…. Luboslav Vaclav píše: 14/12/2017 o 19:34 Je logické, že vyhnaný vládca ustúpil silnejšiemu v smere útoku, teda Pribina nemohol vládnuť Nitriansku, a Mojmír Moravii. Aj poznámka o vysviacke kostola Pribinovi v Nitravii na jeho majetku by bola nezmyselná, ak by bol jej kniežaťom. Podľa mňa bol Pribislav tudunom Húnnio=Avarície, a po zahnaní Bulharmi z Moháčska hľadal nový domov pre svoj dvor. Mojmír ho mohol zahnať z Brna, ktoré podľa Aventina založil. Jozef Sivák píše: 01/12/2017 o 23:26 Ja si tiež myslím, že Mojmír vládol na slovenskom historickom území, nech už to bol Devín (Moravské pole, Marchfeld, pričom Morava je nem. Mähren)) alebo tzv. Valy, lebo vtedy rieka Morava tiekla inak, západnejšie. Išlo teda o spor či súperenie dvoch susedných slovenských veľmožov, čo bolo vtedy bežné. Expanzia územia, ktoré sa dnes nazýva Morava, smerom na východ nebola možná aj z geopolitického hľadiska – vodné a horské prekážky – zato samotní Česi nazývajú vých. Moravu Moravským Slovenskom/Slováckom, ktoré je slovenským rimlandom. Pridaj komentár Zrušiť odpoveď Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *Komentár Meno * Email * Adresa webu Facebook Najnovšie komentáreBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumBlažena Ovsená komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNĽuboslav Václav komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumAugustín Marko komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumRubriky Dejiny (92) Duchovno (44) Súčasnosť (27) Všetky (133) Zábava (10) Pdf kniha zadarmo na prečítanie Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - pdf kniha zadarmo na prečítanie. Články Ako napísať bestseller (časť 1.) 21/09/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža 11/08/2018 RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN 11/07/2018 O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape 08/06/2018 Rozhovor: Neviditelný zdroj přitáhne ty správné čitatele 05/06/2018 Názov Slovenska je pradávny 26/01/2018 Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove 22/01/2018 Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku 08/01/2018 O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny 24/12/2017 ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina 29/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči 11/11/2017 Rozhovor s autorkou gej románu ADAM… 31/10/2017 Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči 28/08/2017 Je Perún Thor/Taranis? 21/08/2017 Kto poradí zdroj? 14/08/2017 Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko 26/03/2017 Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR? 16/03/2017 Kam smerujeme, Slováci? 09/03/2017 Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi 22/02/2017 Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave 30/01/2017 Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe 31/12/2016 Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat… 22/12/2016 Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov 17/12/2016 ROZHOVOR – Blažena Ovsená 13/10/2016 Rodoverná a rodozradná hudba 28/09/2016 Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch 08/08/2016 Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar? 14/07/2016 Sviatok letného slnovratu 2016 je za nami 23/06/2016 Blaženka Ovsená žiari šťastím 07/05/2016 Recenzia na nový etymologický slovník slovenského jazyka 24/04/2016 Staroslovenský kalendár 26/03/2016 Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ 15/03/2016 Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba? 24/02/2016 Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku 30/01/2016 Ako sa falšuje slovenská a slovanská história 10/01/2016 Slnovrat a obroda sveta 21/12/2015 Prichádzajú Sväté Noci, nové Slnko a rozkvitne Strom večného života 21/12/2015 Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou 05/12/2015 Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video) 24/11/2015 Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) 09/11/2015 Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video) 12/10/2015 Arabské správy o krajine Slov?nov 28/09/2015 Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu 01/09/2015 Sťahovanie národov – rumunský paradox 22/07/2015 Pomýlené bratislavské korunovácie (+video) 16/07/2015 Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov 15/07/2015 Posledný tur v Starej Turej 01/07/2015 Bola som na letnom slnovrate 23/06/2015 Historici naši slovjenskí 15/06/2015 Carnuntum – známe, neznáme 14/06/2015 Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie 26/05/2015 Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka 26/05/2015 Írske referendum o rodine už čoskoro plume milujem Írov 19/05/2015 Slovenské povstania a vzbury 22/04/2015 Svätopluk – kráľ alebo cisár? 22/04/2015 Historické súvislosti 22/04/2015 Amišovia by na Slovensku neprežili 19/04/2015 Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ? 17/04/2015 Spev igrijcov o slovenskom kráľovi Svätoplukovi – hľadám hudobného skladateľa 07/04/2015 Palinka a horinka – maďarský, rumunský alebo slovenský pôvod? 29/03/2015 Výber zo slávnych drievnych ruských filmov 21/03/2015 Dve tváre čohokoľvek 01/03/2015 Země Saklabia 19/12/2014 Všetko bolo inak! – Život Konštantína a Cyrila – pôvodné necenzúrované vydanie s chýbajúcou kapitolou o chladných nociach a slovenskom písme (homoerotická poviedka) 24/11/2014 Maďari – bratia naši 01/10/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov) 18/09/2014 Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“ 15/09/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach 09/09/2014 Slávnosť úcty a porozumenia 27/08/2014 Od buzerantov cez kreténov, pohanov až k Cigánom… 12/08/2014 Bojná na Slovensku a Boyne v Írsku – náhoda, či…? 04/08/2014 Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie 08/06/2014 „Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka 17/04/2014 Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi 22/03/2014 Stratené centrum Veľkej Moravy 27/01/2014 Prezident SR ako staroslovenské knieža alebo koho by volila Blažena Ovsená 23/01/2014 Pôvod slova Sloven 16/01/2014 O (ne)prospešnosti Rímskokatolíckej cirkvi 13/01/2014 Interview s Blaženou Ovsenou o Neviditeľnom zdroji 19/12/2013 Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach 19/09/2013 Recenzia Blaženy Ovsenej k dokufilmu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov 04/09/2013 Reakcia na Otvorený list čestnej predsedníčky Matice slovenskej k Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike 23/08/2013 Posledný posvätný háj na Slovensku alebo falošná ideológia? 13/08/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape IV. 13/08/2013 Hľadáme podobné slová, pridajte sa 17/07/2013 Svedectvo svätej Blaženy o Pečeňovi, Mučoňovi a Tudžungovej zlatej mise (toaletná poviedka) 16/07/2013 Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry? 01/07/2013 Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí 07/05/2013 Dejepisec 26/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape III. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape II. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape I. 23/01/2013 Kritické poznámky Blaženy Ovsenej na článok Oskára Cvengroscha o Marave a Markomanoch 02/01/2013 ZnačkyBlažena Ovsená Bratislava Cyril Cyril a Metod Dejiny Devín duchovno Dunaj dvojkríž hlavné mesto Jazyk Ján Stanislav knieža kniha kresťanstvo kráľ Maďari Maďarsko Metod Mikulčice Mojmír Morava Nitra Ostrihom pohania Pribina Rastislav Sclavonia slnko slnovrat Slovania Sloveni Slovensko Slovenská Zem Slováci Staré Mesto starí Slováci strom života Sulík Svätopluk Uherské Hradište Uhorsko Valy Veľká Morava Šimon Ondruš Anketa Kde bola slovanská pravlasť? Nad Karpatmi. Pod Karpatmi, na strednom Dunaji. Iné. Zobraz výsledky  Loading ... Hľadaj Anketa Aká je táto stránka? Dobrá Výborná Zlá Je čo zlepšovať Iné Zobraz výsledky  Loading ... Kalendár november 2017 Po Ut St Št Pi So Ne « okt   dec »  12345 6789101112 13141516171819 20212223242526 27282930   © 2018 Sclabonia Powered by WordPress | Array Táto stránka používa cookies. Ak s tým nesúhlasíte, opustite túto stránku. Zistiť viac.Súhlasím.