sclabonia.sk - Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi - Sclabonia

Sclabonia.sk Spined HTML

Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi - Sclabonia Všetky Dejiny Duchovno Súčasnosť Zábava Prečo Sclabonia? Napíš mi Cookie Policy Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi 22/02/2017   Dejiny, Všetky   20 komentárov Často riešime mnohé verzie výkladu starých textov, čo zaberá dosť veľa času. Pritom vôbec nemáme istotu, že narábame so správnymi prekladmi. Aby som preverila spoľahlivosť prekladu Arabských správ o Slovenoch, rozhodla som sa požiadať o pomoc s prekladom starých textov jedného arabského prekladateľa, ktorý hovorí plynule po slovensky. Amatérsky preklad arabského textu spravil nezávisle odo mňa aj pán Galatík, o čom je článok: Země Saklabia, Arabské správy o krajine Slov?nov. Originálny text možno nájsť na adrese: https://archive.org/stream/bibliothecageogr07goej#page/n150/mode/2up (foliant 164-166) Preklad Blaženy Ovsenej a jej prekladateľa: A medzi krajinou Pečenehov a medzi krajinou Slovenov (je) vzdialenosť 10 dní (cesty). A na začiatku kraja Slovenov (je) mesto, (ktoré) volá sa Uadir/Uabib/Uabnit/Uaib(0). Prechádza sa k nej cez ???(1) a nerovný terén a pramene vody a stromy a liany(2), až kým (sa) príde do ich krajiny. A krajina Slovenov (je) krajina lesov(3) a stromov a oni sa v nej usídlili a nemajú kaleráby(4), ani farmy(5). A majú, ako zväzok(6) dreva, spravené domčeky pre včely a ich med, a (taký domček) nazýva sa úlišče. Vyťaží sa z jedného zväzku množstvo 10 džbánov (medu) a ľudia chovajú prasatá ako ovce. A ak zomrel od nich nebožtík, spálili ho ohňom. Aj ženy, ak zomrie im nebožtík, išli za ním na druhý deň a zobrali popol z tohoto miesta a dali ho do urny a položili na kopec(7). Ak prejde rok od smrti nebožtíka, išli po dvadsať krčahov(8) medu alebo menej alebo viac, a zobrali to k tomu kopcu a stretli sa príbuzní s nebožtíkom a jedli tam a pili, potom odišli. A ak mal nebožtík tri ženy a myslela si jedna z nich, že ho ľúbi, išla k jej nebožtíkovi, drevo postavila na zemi, následne položila drevo krížom naň nad jej hlavu, zavesila zo stredu povraz, natiahla si jeden jeho koniec na krk a ona stojí na stoličke. A keď spraví sa to, posunú stoličku spod nej (a) ostala zavesená, až kým sa nezadusila a nezomrela. A keď zomrie, vyhodili ju do ohňa a spálili. A oni všetci sú ohňoveriaci(9). A najviac, čo pestujú, je pšenica. A keď boli dni žatvy, zbierali semená (zrno) z pšenice, (a) v naberačke ju následne zdvíhali smerom k nebu a hovoria pánu Bohu: „Ty si nám (ju) daroval, požehnaj nám ju.(10)“ Oni majú viac druhov lutien a tamburíny a píšťaly(11) a dĺžka píšťaly (je) 2 lakte. A na ich lutne je osem strún. A ich víno(12) (je) z medu (medovíno/medovina). (A takto popíjajúc,) hrajú. Keď spáli sa nebožtík, myslia si, že sú šťastní, lebo sa Boh nad ním zmiluje. A nemajú koňov(13), len niekoľkých. A nemajú zvieratá na jazdenie(14), iba pre mužov (na to) určených(15). Ich zbraňou (sú) krátke šípy(16), ???(17), kopija a nemajú iné. A ich náčelník (je) župan(14.1). Jeho poslúchajú. A čo hovorí, vykonajú.(18) A jeho obydlie (je) v strede krajiny Slovenskej(19). Spomínaný známy z nich, ktorého nazývajú vladárom vladárov, sa volá Suítblak (Svätopluk). A on je významnejší(20) od župana, jeho zástupcu. Pre kráľa sú (k dispozícii)(21) jazdecké zvieratá. On nemá jedlo zo surovín(22), okrem toho, čo sa nadojí z ich mlieka. A on (má) štíty dobré pevné vzácne.(23) A nazývajú mesto, v ktorom býva, Džiruab(24). A majú v ňom trh v mesiaci tri dni. Obchodujú v ňom a predávajú. A v ich krajine prevláda zima a zosilňuje, až kým ich muž nevyhrabe (niečo) ako miestnosť pod zemou (zemljanku), následne vytvára sa tomu strecha z dreva ako kostol(25), následne ju zahrabe pieskom(26), vstupuje (dovnútra) s jeho deťmi(27) a prinesie polená(28) a malé(29) kamene, následne zapáli v nej oheň, až kým sa rozžeraví a rozhorí, a keď sa dostal na vrchol(30), oblial ho (ten oheň) vodou, až kým sa v nej (v miestnosti) nerozptýli para a nezohreje sa dom. A zhadzujú si svoje oblečenie stále a ubytovaní sú v tomto dome do jarných dní. A poskytujú ich kráľovi v každom roku (dane). Ak mal muž z nich dcéru, zobral od neho (jeden) kus oblečenia raz za rok, a ak mal syna, zobral z jeho oblečenia (jeden) kus raz za rok a ďalej ak nemal syna ani dcéru, zobral (jeden) kus z oblečenia jeho ženy alebo jeho slúžky a ak zlodej (bol) v jeho kráľovstve, rozkázal ho zaškrtiť alebo dať ho do susedstva ???(31) na okraji krajiny.(32) (0) Môj prekladateľ mi povedal, že meno tohoto mesta je skoruptované, teda že isto nie je napísané správne, lebo to gramaticky nesedí. Ak by sa podopĺňali bodky, meno by mohlo mať tieto variácie Uadir/Uabib/Uabnit/Uaib. Isto vraj nie Ua-i, ako tvrdí Stanislav. Podľa mňa sa jedná o Varadín, dnešnú rumunskú Oradeu, kedysi slovenské centrum Zátisia. Prípadne, ak je to myslené z juhu, mohlo by ísť o mesto Arad, ktoré je tiež v istom zmysle Varad. Varád sme mali aj na hranici Slovenska. Dnes sa nazýva Bíňa a je to najväčšie známe hradisko v celej strednej Európe. Varád/Bíňa sa skutočne nachádza na hranici dnešného Slovenska, no to dávnejšie Slovensko muselo byť väčšie, si myslím. Ak by sa jednalo o Varád/Bíňu, to by hranice Slovenska boli veľmi maličké. Možno sa jednalo o hranicu Slovenskej zeme v zmysle Panónie, potom by sa jednalo najskôr o Budín. Podľa mňa sa však jedná o Varadín/Oradeu, do ktorej sa išlo cez posvätný les Igfon, za ktorým sa nachádzalo Zálesie/Transylvánia. (1) V oficiálnom preklade, ktorý uvádza Ján Stanislav, sa píše „rozsiahly terén“, inde zase „stepy“. Môj prekladateľ toto slovo nepoznal, ani na googli ho nevygooglil, no pripomínalo mu „jaskyne“. „Magháuis“ je slovo, ktoré oficiálne preklady prekladajú ako „step“, ale nie je to isté. Podobne znie slovo „Maghara“, plurál „Magharat“, čo znamená „jaskyňa“. Možno ide o krasové skaly, viď napr. Slovenský kras. To by zodpovedalo prechodu cez kľukaté údolia Karpát z Ukrajiny do Potisia, cez takzvaný les, ktorý Maďari nazývajú Havaš, Snežný les, prípadne cez posvätný les Igfon, ktorý oddeľoval Transylvániu od Zátisia. Les Igfon sa nachádzal východne od Varadína/Oradey a bol známy tým, že bol hustý a prastarý s veľmi starými stromami. Slovenská aj maďarská šľachta doňho chodila loviť lesnú zver. Keď krajinu napadli Maďari, Menumarot sa v ňom ukryl (podľa Anonymovej Uhorskej kroniky). (2) Stanislav uvádza „husté lesy“. (3) Stanislav uvádza „územie ROVINATÉ a LESNATÉ“. V našom preklade sa o rovinách nehovorí. (4) Stanislavov preklad hovorí o „vinohradoch“, ale prekladateľ trval na „kaleráboch“. (5) Stanislav hovorí o „oráčinách“, ale prekladateľ povedal, že toto slovo nezodpovedá prekladu, lebo sa má na mysli aj miesto, kde sa nielen pestujú plodiny, ale aj chovajú zvieratá, teda nie čisto „pole“. (6) Stanislav hovorí o „stojanoch“, ale podľa prekladateľa je toto nepravda. Ide o „zväzok driev“, pravdepodobne dutý peň rozseknutý pozdĺž a následne zviazaný naspäť do podoby valca. (7) Asi mohyla. (8) Stanislav hovorí o „úľoch“, vraj na kopec priniesli 20 úľov, ale podľa prekladateľa to je nezmysel. Jedná sa o 20 krčahov. (9) Stanislav píše, že podľa iných zdrojov a prekladov a originálnych rukopisov ide o vyznávačov „býka“, čo je vraj nesprávne. Pýtala som sa prekladateľa na zápis „ohňa“ (nar) a „býka“ (tar) v arabskom písme a rozdiel je len v jednej bodke! Teda stačí vymeniť bodku a z „býka“ dostaneme „oheň“! (10) Stanislav píše: „Oh, pane, ty si ten, ktorý nám dávaš pokrm, uchovaj nás ním teraz v plnej miere.“ Gurdezi vraj prekladá: „Oh, pane, urob toto pre nás prvým dňom roku, zabi hada, oh, stvoriteľu všetkého.“ Podľa môjho prekladateľa ide o známu frázu, ktorá sa v arabčine používa. (11) Podľa Stanislava lýry. (12) Podľa Stanislava „nápoj“. Môj prekladateľ to však presne vystihol „víno z medu“, ako preložil, nie je nič iné ako naša „medo-víno/medovina“. (13) Podľa Stanislava nie kone, ale „statok“, čo je podľa mňa nesprávne, nakoľko ďalšia veta hovorí o jazdeckých zvieratách, čo sa napája na kone, nie na statok. (14) Podľa Stanislava tentoraz „kone“, čo je zase nesprávne, lebo sa hovorí o jazdeckých zvieratách vo všeobecnosti, čím sa majú na myslí aj ťavy, alebo iné zvieratá, somáre a podobne. (14.1) Podľa knihy Slovensko očami cudzincov, str. 236. v originále je vraj jutavadž, čo znamená korunovaný – podľa rukopisu, ktorý editoval M. J. de Goeje. Daniel Chvolson (1896) a M. J. Goeje (1892) však po oprave čítajú: súbandž, župan. (15) Podľa Stanislava „vznešených“. Avšak „určených“ pripúšťa napr. aj vojakov. (16) Podľa Stanislava „kopija na hádzanie“. Podľa môjho prekladateľa ide o šípy do luku. (17) Podľa Stanislava ide o štíty. (18) Podľa Stanislava „a od jeho slova závisia“. (19) Podľa Stanislava „Vladárovo sídlo je v prostriedku dŕžavy.“ Že sa jedná o „Slovenskú dŕžavu“, nespomína. (20) Podľa Stanislava „je väčší a mocnejší ako župan“. (21) Podľa Stanislava „tento vladár má kone“. Ale môj prekladateľ pripúšťa aj iné jazdecké zvieratá ako kone. A zmysel vety hovorí o tom, že tie jazdecké zvieratá sú vladárovi k dispozícii, teda, že je natoľko významný, že pre neho sa kone vždy nájdu. (22) Stanislav preskočil túto časť vety a ponechal len „živí sa výlučne kobylým mliekom“. Pritom ako bolo vyššie spomenuté, nemuselo sa jednať iba o samice od koňa. (23) Stanislav píše úplne zle: „Má prekrásnych obrnencov, ktorí sú aj mocní aj statoční.“ Podľa môjho prekladateľa jedná sa o pevné štíty, ale ešte skôr o pevné a vzácne brnenia. Dôraz je tam na slove „vzácne“. Ukázala som mu aj hradby, nakoľko amatérsky preklad Dr. Chalifa Bahbouha, ktorý si dal vypracovať pán Jan Galatík (Země Saklabia), úplne nesprávne prekladá štíty ako hradby. Vtedy sa môj prekladateľ spýtal, či tie hradby sú vzácne. No neboli vzácne. Slovo vzácne možno u nás vnímať ako neobvyklé, napríklad „vzácna“ choroba je „neobvyklá“ choroba, ale v arabčine to takto vraj nefunguje. Zato brnenie bolo v dávnych dobách skutočne vzácne. Svätopluk mal teda vzácne a pevné brnenie. (24) Podľa Stanislava „Džarádist“ alebo „Džarádust“. Arabský cestovateľ nebol v hlavnom meste, ináč by písal, že v ňom sám bol, a nie, že Sloveni vedia, kde sa nachádza. Meno teda mohol počuť od cudzincov, pri prepisoch sa mohlo poškodiť, zmeniť. Ťažko povedať, či sa tu máme vôbec o čo oprieť. Podľa môjho prekladateľa sa nejedná o Nitru v žiadnom prípade, lebo Arabi vraj mali písmeno pre Ň. V iných arabských textoch je Nitra zapísaná ako Nitram. Ale ak niekto zle rozumel, mohol to skomoliť a zapísať ako Džiruab, čo by zodpovedalo menu Nitrava (Džiruab=?Džiruav=?Džitruava). Stred Slovenskej zeme mohol byť v Nitre, ak sa pod Slovenskou zemou má na mysí územie dnešného Slovenska. Potom napríklad Ostrihom, Vacov, atď. Ja si myslím, že najbližšia je tomu Nitrava. Pribinov Blatenský Kostel do úvahy nepripadá, lebo v ňom Svätopluk nesídlil. Džiruab môže byť napr. aj Devín, no podoba je malá. Ešte to preverím. (25) Podľa Stanislava „končistá strecha“, ale podľa môjho prekladateľa bola tá strecha ako na „kostole“. (26) Podľa Stanislava nejde o piesok, ale o „zem“. Vyslovene som sa pýtala prekladateľa, či sa má na mysli zemina, pôda, alebo piesok. Povedal mi, že piesok. Ak by sa skutočne jednalo o piesok, museli by sme nájsť lokalitu, kde bola piesčitá pôda. Taká sa nachádza v okolí Devína, aj na južnom Slovensku. Ináč z textu je zrejmé, že arabský cestovateľ nebol v hlavnom meste osobne, lebo ak by bol, nepísal by, že Sloveni vedia, kde je hlavné mesto a príbytok kráľa. Napísal by, že on vie, kde je príbytok kráľa. Teda piesčitá pôda sa nemusela vzťahovať na okolie hlavného mesta. (27) Podľa Stanislava nie s deťmi, ale „s rodinou“. (28) Podľa Stanislava „drevo“, avšak v skutočnosti ide o „polená“. (29) Podľa Stanislava „málo/niekoľko kameňov“, podľa môjho prekladateľa „malé kamene“. (30) Podľa Stanislava sa na vrchol mala dostať rozhorúčenosť kameňov, nie plamene. (31) Podľa Stanislava „kráľ ho dá zadusiť, alebo ho dá pod dozor niektorému vládcovi svojich najvzdialenejších oblastí.“ (32) O kráľovskej korune sa v tomto texte nič nehovorí, hoci Galatík korunu spomína dvakrát. Preklad Arabských správ o Slovenoch podľa môjho prekladateľa. Červenou farbou je arabská výslovnosť, modrou slovenský význam slova. Možná lokalizácia miest Slovenskej zeme. Preklad, ktorý dal vyrobiť pán Ján Galatík (červenou znázorňujem rozdiely): A mezi zemí Al Bajanikia (Pečenehov) a zemí Al Saklabia (Slov?nov) je vzdálenost deset denních pochodů. A blíže hranic země Al Saklabia je město jménem Wab Nít. Ty dojdeš do města obtížnými cestami. Prameny vody a lesní porosty a okliky jsou tam až jejich zemi dosáhneš. Ale země Al Saklabia je rovina(!!!) porostlá lesy(!!!). … Nemají žádné vinice ani pole. … A zpravidla pěstují oni “dakhan”(?). … Velitele své oni poslouchají. Toho, který prý nosí korunu země župani nazývají Svatopluk, který je nejvznešenější. Vykonávají jeho příkazy. Jeho metropole leží uprostřed(!!!) země Al Saklabia. Rezidence (byt) jeho kde je, oni vědí (je obecně známá). Nazývají ho pán pánů, (král králů), prvorozený (následník) a proto král. Velký dobytek (koně, brav) nemají. Patří jen jemu, který z něho požívá pokrmy. Má hradby (štíty, opevnění) výborné(!!!), nedobytné(!!!) a neobvyklé(!!!). A v jejich zemi vládne Vele grad, (kabir grad) úplně vykopané město, ve kterém bydlí Charwát. A mají v něm trhy každý (kalendářní) měsíc tři dny, kromě čerstvě dojeného mléka (s ním zřejmě obchodují stále). Nakupují v něm a prodávají. (Celý text v tomto článku.) Preklad Arabských správ o Slovanoch podľa Jana Galatíka… Je úplne nesprávny. Preklad jednotlivých slov vôbec nezodpovedá správnemu poradiu, teda to, čo je napísané po arabsky, vôbec neznamená to, čo je napísané pri tom po slovensky. Preklad, ktorý uvádza Ján Stanislav v knihe Dejiny slovenského jazyka, Texty: Slovania. (Nechápem, prečo píše Slovania, keď v ďalšej kapitole sa uvádzajú Rusi, ktorí sú tiež Slovania. Mal uviesť „Sloveni“.) Medzi krajinou Pečenehov a Slovanov je vzdialenosť 10 dní cesty. Na začiatku slovanskej hranice leží mesto menom Vá-i. Cestou, ktorá ťa povedie, treba ti prejsť veľmi rozsiahlymi, neschodnými územiami. Cestou sa stretneš s potokmi a hustými lesmi. Slovanské územie je rovinaté a lesnaté. A oni bývajú v nich (lesoch a rovinách). Vinohradov a oráčin nemajú. Majú z dreva urobené akési stojany, do ktorých sú prevŕtané diery pre včely a med. A tieto drevené nádoby volajú úlišče. Z takejto drevenej nádoby dostane sa medu vo váhe desať mier, volanej abárik. Pasú svine rovnako ako ovce. Ak spomedzi nich dakto umrie, toho spália v ohni. A ich ženy, ak niekto z ich rodiny umrie, nožom si porežú ruky a tvár. Nasledujúci deň po spálení mŕtveho prídu (na pohrebište), tam zhrnú popol a dajú ho do nádoby, ktorú potom uložia na kopci. O rok po smrti nebohého vezmú so sebou asi dvadsať alebo viac alebo menej úľov na kopec, kde sa zíde rodina nebohého, a tam jedia a pijú a potom sa vrátia domov. Ak nebohý mal tri ženy, tá z nich, čo si myslí, že ho najviac ľúbila, vezme si pri jeho mŕtvole do rúk dva kusy dreva, vbíja ich stojmo do zeme, potom tretí kus dreva kladie popriečky na ne a naprostred toho uväzuje silný povraz, ktorého koniec si uviaže okolo hrdla, potom si stane na stoličku a keď toto všetko urobia, stoličku spod nej vytiahnu a ona obesená visí, kým sa nezadusí a neumrie. Keď umrie, jej mŕtvolu hodia do ohňa a zhorí. Oni všetci sú uctievateľmi ohňa. Z ich obilnín najčastejšie je pšeno. A keď príde čas žatvy, vezmú pšenového semena, dajú ho do dierkovanej kanvice a pozdvihnúc ho k nebu, hovoria: „Oh, pane, ty si ten, ktorý nám dávaš pokrm, uchovaj nás ním teraz v plnej miere.“ Majú rozličné hudobné nástroje, ako lutnu, lýru, a ich lýra je dlhá dva lakte, ich lutna je hudobný nástroj s ôsmymi strunami. Ich nápoj sa robí z medu. Počas spaľovania mŕtveho hrajú (na hudobný nástroj) a nazdávajú sa, že sa im treba radovať, že ho boh vzal na milosť. Len málo statku chovajú. Koňa má len vznešený muž. Ich zbraňami sú kopija na hádzanie, štít, oštep a okrem týchto inej zbrane nemajú. Vladára si volajú županom (subandž) a tohto poslúchajú a od jeho slova závisia. Vladárovo sídlo je v prostriedku dŕžavy. Navznešenejší, najznámejší spomedzi nich, ktorého nazývajú vladárom vladárov, volá sa Svätopluk (Svjjtblk, -bilk, -balk, -bulk) a je väčší a mocnejší ako župan (subandž), ktorý je jeho námestníkom. Tento vládca má aj kone a živí sa výlučne kobylám mliekom. Má prekrásnych obrnencov, ktorí sú aj mocní, aj statoční. Mesto, v ktorom býva, volá sa Džarádisť (alebo Džarádust) a v ňom sa odbavujú mesačné trhy, trvajúce tri dni, na ktorých kupujú a predávajú. Veľká zima panuje v ich dŕžave a je také veľká, že si ľudia pod zemou vykopú jamu a nad ňou si urobia drevenú, končistú strechu, podobnú kupole kresťanských kostolov, potom na strechu nahádžu zem. Do tohto podzemného domu sa nasťahuje každý so svojou rodinou a vezme so sebou drevo a niekoľko kameňov. Potom pália oheň do tých čias, kým sa kamene nerozohrejú do červena. Keď sa kamene rozžeravia na najvyšší stupeň, polievajú ich vodou, čím sa rozšíri para a príbytok natoľko zohreje, že si zložia odev a v takom príbytku ostávajú až do samej jari. Kráľ každoročne vyberá od nich dane. Kto má dievča, povinný je dať (kráľovi) raz do roka po jednom parádnom obleku. A kto má aj syna, z jeho oblekov povinný je dať tiež raz do roka jeden parádny oblek. A kto nemá ani syna ani dievča, je povinný dať parádny oblek zo šiat svojej ženy alebo služobnice. Keď prichytia zlodeja, kráľ ho dá alebo zadusiť, alebo ho dá pod dozor niektorému vládcovi svojich navzdialenejších oblastí. Arabské správy, Džiruab, Galatík, hlavné mesto, Pečenehovia, Saklabia, Slovenská Zem, Svätopluk, Uadir, Váb Nít, Veľká Morava 20 Responses to Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi Blažena Ovsená píše: 12/03/2018 o 20:24 Zaujímavé… Luboslav Vaclav píše: 12/03/2018 o 13:24 Al-Masúdí,Ryžoviská zlata a horstvá drahokamov (z r.947): Sídla Slovenov sú na severe a tiahnu sa k západu. Tvoria početné národy,a vedú medzi sebou vojny. Niektorí ich vládci sa hlásia ku kresťanstvu nestoriánskeho vierovyznania, iní nemajú žiadne knihy a nežijú podľa žiadnych náboženských prikázaní. A sú pohanmi, ktorí nepoznajú žiadne náboženstvo. A tých sú národy! K nim patrí národ Volyňanov, ktorý zadávna vládol. Ich kráľ sa volal Mužík (Dácia do r.593). Tomuto národu sa zadávna podrobovali ostatné slovenské národy, pretože držal moc,a ostatní vládci ho poslúchali. Po tomto národe nasledujú zo slovenských národov Osterábci, ktorých kráľ sa nazýva Vislavič. Potom je národ nazývaný Dudlebania, ktorých kráľ sa v súčasnej dobe nazýva Václav (čiže roky 928-935). Potom je národ nazývaný Nemci, ktorých kráľ sa nazýva Arnulf (bavorský, II.). Tento národ je najstatočnejší a najbystrejší zo slovenských národov. Potom je národ nazývaný Marhari, ktorých kráľ sa volá Radmír (zličskí). Potom je národ nazývaný Srbi, ktorý je medzi Slovenmi obávaným… (Dalemínci boli spojencami Uhrov). Potom je národ nazývaný Moravania, a potom národ nazývaný Chorváti (Krkonošsko), potom národ nazývaný Suselci (Luneberg h-Liňanov?), národ nazývaný Chyžania (veletické Neobrandenburgsko),a potom národ nazývaný Obodritami. … A prvým z vládcov Slovenov je kráľ z Dirska (Kijevsko), ktorý má rozľahlé mestá a početné obrobené polia i početné vojsko. Do jeho sídelného mesta prichádzajú moslimskí kupci s rozličnými druhmi tovarov. Ďalej s týmto kráľom je v susedstve zo slovenských kráľov Z VINDSKA (Duvniansko), ktorý má mestá a početné obrobené polia, mohutné vojsko a početný ľud. Bojuje s Byzantíncami, Frankami a Longobardmi i inými národmi, a vojnu vedie so striedavým šťastím. Potom s týmto kráľom susedí zo slovenských kráľov kráľ z TURKIE (Varadínsko), a to je najkrajší národ zo Slovenov postavou, najpočetnejší a najstatočnejší. ——— Označenie bavoro-Nemcov, maďaro-Turkov atď. za Slovenov bude súvisieť s tým, že dobovo mali zavedenú bohoslužbu slovenského obradu. Zaujímavé je, že Bulharsko už ako mocnosť sa nepripomína. Dŕžava Moravie už bola rozkúskovaná, rozbili ju ataky Bavorov, Uhrov, Čechov (Bulharci), Pečenehov, ktorí na ňu nadväzovali. Luboslav Vaclav píše: 15/12/2017 o 22:30 Popis územia /východných/ Slovenov vyhovuje Viatičom /staré strtedisko Riazaň, asi ono VANTÍT podľa Lubomíra Havlíka/, ktorí dlho nepatrili do zväzku Kijevskej RUSI. Zoznam žúp bavorského geografa zahrňuje aj kmene z Preduralia, asi za Svetopluka II. pred jeho odchodom do Zoborského kláštora, ktorý mohol koncom vlády /okolo rokov 936 až 939?/ sídliť v KRAKOVE /Chorvát?/. Deje v 9.storočí sú utajené. Blažena Ovsená píše: 02/12/2017 o 0:15 Meno v arabčine znie Žiruab, nie Džiruab, som si to overovala. Ono to znie niečo medzi Džiruab a Žiruab. SV píše: 01/12/2017 o 19:23 Džitruava – nie žitava? Blažena Ovsená píše: 30/07/2017 o 20:54 Milý Roman, vďaka za názor, ale nepresvedčil ma. Ani ja Vás nepresvedčím, napriek tomu sa vyjadrím. Píšete, že názov Sloven sa nikdy nikde neobjavil, iba Slovien. Pravda je však taká, že prvý výskyt názvu Sloven sa objavil v 6. storočí, kedy Jordanes zapísal názov národa Sclavenov, ktorí žili od Destra po prameň Visly. Prameň Visly sa nachádza len asi 30 km od Čadce. Čuduj sa svete, po 1500 rokoch sa na tom istom území nachádza národ, ktorý sám seba nazýva Slovenský. Jordanes nepísal o Sclavienoch, ale o Sclavenoch. Zato, že vy ste skomolili jať do formy IE, je váš problém. U nás zostala výslovnosť pôvodná. Pokiaľ by ste nás chceli nazývať po česky, je úplne namieste nazývať nás Slovienmi, lebo tak to vyhovuje vaše reči. Po našom, teda po slovensky, sa však hovorí s E, nie s IE, teda slovenský, nie sloviensky. Ak pochybujete o veľkej Slovenskej ríši, tak si láskavo otvorte mapu a pozrite si, ako vyzerá Karpatská kotlina. Je predurčená na ríšu, lebo má prirodzené hranice, hory, ktoré ju obkolesujú ako korunu. Rovnako ako vznikla ríša Hungarská, predtým tam vznikla ríša Slovenská, pred tým Dácia, atď. Aj Nestor, ktorého spomínate, písal pôvodne o Slovänoch, v neskorších prekladoch a prepisoch sa používa už výraz Slověn. AK je nejaký výraz novotvarom, tak to je výraz Slovien, resp. Slovan, Slovjan a podobne. Boli dve veľké vetvy národa slovanského. Jedna sa nachádzala v spádovej oblasti Dnepra a druhá v spádovej oblasti Dunaja. Na Dnepri boli Anti, na Dunaji boli Sloveni. Najväčšiu a najširšiu časť okolo Dunaja tvorí Karpatská kotlina, takže tam bolo centrum Slovenskej ríše. Vy, Česi, nepatríte ani do jednej vetvy slovanského národa. Zatúlali ste sa do sféry vplyvu severných germánskych morí. Je zázrak, že ste vôbec prežili do dnešných dní. Moravské Slovácko sa preto nazýva Slováckom, lebo predtým toto územie patrilo Slovensku, Veľkému Slovensku, ktoré sa už v tom čase západnými kajinami nazývalo Uhorsko. Česi vybojovali Moravské Slovácko od Uhorska, no názov zostal po krajine pôvodu, po Slovensku. Samozrejme, Vy toto nikdy nepripustíte, lebo táto verzia vyzdvihuje Slovákov, Slovensko, a to Vy nemôžete prehltnúť. Roman K. píše: 30/07/2017 o 14:38 Dobrá práce. Díky vám máme konečně novou verzi překladu. Avšak vaše šílené konstrukty o velké slovenské říši akorát přivádějí lidi do slepé uličky. Je třeba se smířit s tím, že Slováci jsou novodobě vytvořený národ a ani předtím nikdy nebyli žádní Sloveni. Odjakživa to byli Slověni (po vašem Slovieni), a to je velký rozdíl. Slověny nelze chápat jako dnešní Slováky. Slověni byli velkým Slavjanským rodem, původně rozšířeným od Baltu až po Jadran, na východě po Novgorod a až k Černému moři. Dnes je v módě, aby slovenští badatelé uměle vytvářeli jakési Sloveny a povznášeli tak národní hrdost dnešních Slováků, ale dějiny Sloveny opravdu neznají. Vždy se všude psalo o Slověnech, případně o Slavjanech, přičemž Slověn je národnost a Slavjan víra (stará slovanská víra). Slovan i Slovák, stejně jako momentálně populární Sloven, to všechno jsou novotvary, které jen pletou lidem hlavy. Pokud se v cizojazyčných přepisech psalo o Slavech, byli tím míněni Slavjané, čili vyznavači naší staré víry. Stejně tak se mohlo psát o Rusech, jelikož Rus bylo původně jednotné označení pro všechny Slavjany. Pokud se psalo o Slověnech, tak to byli evropští Slavjané s centrem Državy na dnešní Moravě a Slovensku. Ale o Slovenech se bohužel nepsalo nikde. Když tady citujete Nestora a jemu podobné, tak alespoň překládejte doslovně. Sloven je nesmysl a slověnské geny lze najít v polovině Evropy, nikoli jen na Slovensku, ačkoli je pravda, že právě Slovensko dnes nese největší podíl jazykového odkazu a společně s českou Moravou tvoří srdce naší dávné Državy. To, že dnes je Morava díky hranicím součástí jiného státu, dějiny nezajímá. Všichni jsme Slověni. Výraz Slovenská Morava na vaší mapce je nejen trapný, ale i směšný. Slověnská Morava by dávalo alespoň smysl. Denis píše: 07/03/2017 o 23:35 Metod, ty si ešte stále na tej proruskej čudesnej stránke? Blažena Ovsená píše: 07/03/2017 o 19:36 Jozef, to bude asi zase nejaké sci-fi, sa mi zdá už z tých úryvkov, ktoré tu píšete. Jozef Stanislav VŠ píše: 05/03/2017 o 19:50 Ešte dovetok, aby bolo konečne jasné všetkým, že elektronickú knihu O Váhovcoch z 9. storočia (vydavateľstvo martinus.sk) sme nepísali len tak. Podľa pánov Galatíkovcov som sa držal ich arabskej gramatiky a Al Badžanikia je Al Bojanikia, čiže (slovenské o nefiguruje v arabštine) preto je tam to a, napr. naša slovenská Bojná a ešte ďalšie pomenovania na Boj… jak na našej slovenskej -ľavobrežnej Morave, tak i na pravobrežnej Morave. Jozef Stanislav VŠ píše: 05/03/2017 o 19:41 Pán Metod J. Sláv a ostatní prispievatelia. To pomenovanie rozoberáme v našej klnihe dosť siahodlho, lebo má pre nás Slovákkov-Slovenov zásadný význam a je to pre všetkých jasnejšie, ak si tam namiesto písmena DŽ dosadíte J (viď Kollárové knihy z 19. stor.). Takže, vážení a milí, dúfam, že som Vás zase posunul o trochu ďalej, lebo stačí rozlúčtiť na začiatku jedno jediné slovo, aby sa to svetlo poznania začalo stále rýchlejšie približovať. Metod J. Sláv píše: 02/03/2017 o 22:32 Ešte trochu mimo témy: K tým VOSTARNOM si pozrite túto mapu: http://ramiannka.jecool.net/index.php?option=com_kunena&view=topic&catid=17&id=19&limitstart=840&Itemid=114#14779 Metod J. Sláv píše: 02/03/2017 o 11:22 Brainstorming, doslovne „mozgo-búrka“ je metóda na riešenie problémov, ktorá funguje tak, že „sú do pléna špliechané“ nápady „od buka do buka“ v nádeji, že sa daktorý „šplech“ stane inšpiráciou pre definitívne vyriešenie problému. 👿 Príklad: V Kanade riešili pretŕhanie sa „drôtov“ vysokého napätia pod záľahou námrazy. Niekto len tak „šplechol“: „Tak tie „drôty“ ofukujme.“ Nuž a potom začali nad „drôtmi“ vysokého napätia s tvoriacou sa námrazou lietať vrtuľníkmi – prúd vzduchu od hlavného rotora rozhojdá „drôty“ a námraza sa vlastnou váhou preklopí a spadne. Je to teda metóda založená NA VIERE, že dakoho z prítomných „osvieti svetlo pravdy“. 👿 Ja ako vyštudovaný konštruktér (automobilov), som zvyknutý zozbierať všetky dostupné informácie o súčasnom stave poznania v problematike danej veci, a až potom robím závery – či mi vyhovuje dačo z doterajšieho, alebo musím nájsť nové riešenie, „tak aby mi to nezabíjalo ľudí“ (mám za sebou aj „zrýchlené“ štúdiu pedagogiky), a k tomu mi slúži „testovanie prototypov“. Až po zdarných skúškach „prototypov“ púšťam „veci“ medzi ľudí s vedomým, že jednej skupine ľudí sa to bude nepáčiť a inej zas páčiť, ale len slabé percento populácie to dokáže „pochopiť do základov a dôsledkov“. Nuž, ale keďže stále „píšem na rôzne blogy, kým ma nezačnú vymazávať“ (posledne „pereformat“ a „Orgoň“), tak „pedagogický optimizmus“ ma neopúšťa. 😀 P. S. To „Pathassis“ je dajaký mne neznámy variant názvu Pathissos ? A to „Atil“ je staršie ako Dnester? Ptolemaios uvádza TYRAS, teda TURAS !!! Blažena Ovsená píše: 01/03/2017 o 11:23 Metod,ciastkove vyroky mate pravdive, ale celkovy konstrukt je nespravny. Napr. Drevlania sa volaju podla dreva, stromov, kdezto slovo drievny s drevom nesuvisi. Vokno je novodoby slang zaostalych Cechov. Podla mna su Anti nazvani jednoducho podla rieky Atil, co bolo ine meno pre Dnester. Co sa tyka Pathassis, teda Potisia, toto je naozaj pozoruhodna zhoda so sucasnou slovencinou, avsak treba ist hlbsie, lebo podla mna aj to thassis je odvodene bud od slovenskeho slova tok alebo tiect. Pathassis je teda podla mna Potočie. Tisa je povodne podla mna Tisava a este predtym Tečivá, Tiečivá. Ukrajinsky pramen Tisy sa vola Tiačiv. Dunaj duni, rychlo vali sa, Tisa pomaly tecie, lebo je v miernom terene. Niektori ludia mi hovoria, ze to skodi stranke a veci samotnej, ked tu dostavaju priestor vyslovene ufo teorie, no zatial to trpezlivo znasame. Ked nic ine, moze tato stranka posluzit ako akasi psychoterapia pre niektorych ludi. Jedno je iste, a to, ze mnohych citatelov uletene komentare odpudzuju. Nuz je to cena za brainstorming. Metod J. Sláv píše: 28/02/2017 o 17:29 Aj tu v tomto článku sa pri hľadaní slovänských názvov miest, … v arabskom jazyku písanom texte opierame o známy jazykový jav: Ak slovo vyskytujúce sa v texte medzi cudzími slovami znie našsky, a v tom cudzom jazyku je cudzie, t. j. je nepochopiteľné pre cudzinca (tu Araba), tak to slovo je pôvodom naše – je to v drvivom množstve prípadov skomolenina nášho slova. Tento „slovo-podobo-významo-shodový“ jav však „zapríčinil“ vznik indoeuropeistiky (žiaľ do dnes v zajatí „antilogiky“ anglického jazyka – jedno slovo môže mať aj „sedem“ úplne odlišných významov 👿 ). Tento jav je možné aplikovať aj tak, že slovo hľadáme nie v cudzom texte, ale v cudzom / cudzojazyčnom slovníku (knižnom) !!! V latinskom slovníku, v slovníku klasickej latinčiny nájdeme podobou osamotené slovo Bastarnae s „dovetkom“: germánsky kmeň sídliaci v povodí rieky Prut – teda z nášho pohľadu v geografickom „Zacharbatí“. Do dnešných dní sa zachovalo jediné tomuto slovu najviac podobné slovo, a to slovo „bastard“, ktoré je „vo veľkej obľube“ na „Brežanských“ ostrovoch. Keď sa pozrieme do etymologického slovníka anglického jazyka, tak dnešné „bastard“ sa k nim dostalo cez „vranštinu“ (viď pôvod Vrankov v Bahnonii) zo stredoveko-latinského „bastard-us“ – ktoré sa v tej stredovekej latine objavilo nevedno odkiaľ !!! (To tvrdia sami „gebíri“.) Tak, čo má sčítaný a rozhľadení Slov-än / „človek slova“ robiť ? 😀 Spomenie si, že genetici dokazujú genetickú/RODOVÚ kontinuitu v strednej Európe po dobu minimálne 8 000 rokov !!! Spomenie si, že z dejín sa ako kométa vytratili akýsi Anti („antici“) !!! Spomenie si, že v širšom Zacharbatí sú doložení slovänskí Drevľani ( z Drevjani = Starí / Drievni ) !!! Spomenie si, že existuje minimálne jedno slovänské nárečie, kde sa „okno“ povie „vokno“ !!! Spomenie si, že gréčtina, ktorá „predchádza“ latinčine, nepozná „V“ !!! Spomenie si, že na najstaršej mape je POtiš-ie zapísané ako PAthiss-os !!! Nuž, a dostane „rovnicu“: Bastarni = Bostarni = Vostarni = O-star-ni = Anti = Drevjani = Drevľani !!! Blažena Ovsená píše: 26/02/2017 o 21:22 Metod, vasa konstrukcia ohladom Bastarnov je absolutne nepravdepodobna. Metod J. Sláv píše: 26/02/2017 o 18:52 Mňa zaujala hlavne Al Badžanik-ia, ktorá korešponduje s Patzinak-itaimi Porfyrogeneta – len mi tam nesedí tých 10 dní pochodu – Bažinatcov bolo asi viac, nie len tí v Bahnonii ??? Ale píšem hlavne, aby som sa pochválil ďalším „odgermánčením“: Bastarni = Bostarni = Vostarni = O-star-ni = Anti = Drevjani = Drevľani Blažena Ovsená píše: 25/02/2017 o 22:39 Jozef, zdá sa mi, že píšete v inotajoch a nie celkom vám je rozumieť. Skúste sa vyjadrovať jasne, prosím. Jozef Stanislav VŠ píše: 25/02/2017 o 17:21 Nebyť pánov Galatíkov, neboli by sme napísali knihu o 400 +-50 stranách, kde uvádzame presné miesto Samovho Wogastisburgu a to i Rastislavovho, lebo Svätopluk ho mal inde (necítil sa tam dobre, lebo na to mal svoje dôvody – pripomínalo mu to jeho minulosť a z vojenského hľadiska) tak, ako uvádzajú páni Galatíkovia a neboli by sme rozlúštili jedno jediné pomenovanie – tento názov tohoto nášho slávneho Veligradu, lebo jeho história siaha do pradávných vekov našej minulosti, čo i dokazujeme nevyvratiteľne v našej knihe a to bez akejkoľvek budúcej debaty zo strany historikov – histerikov. To miesto Veligradu nikdy nebolo za Dunajom na Dolnej Zemi, už sa s tým všetci zmierte a nerozčuľujte logiku správy arabského cestovateľa Ibn Rusta-iho.! Denis píše: 25/02/2017 o 0:03 Pán Galatik sa „nepokúsil“ o preklad, on ho dal spraviť a z preloženého textu spravil vlastnú verziu prekladu. Pridaj komentár Zrušiť odpoveď Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *Komentár Meno * Email * Adresa webu Facebook Najnovšie komentáreBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumBlažena Ovsená komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNĽuboslav Václav komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumAugustín Marko komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumRubriky Dejiny (92) Duchovno (44) Súčasnosť (27) Všetky (133) Zábava (10) Pdf kniha zadarmo na prečítanie Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - pdf kniha zadarmo na prečítanie. Články Ako napísať bestseller (časť 1.) 21/09/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža 11/08/2018 RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN 11/07/2018 O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape 08/06/2018 Rozhovor: Neviditelný zdroj přitáhne ty správné čitatele 05/06/2018 Názov Slovenska je pradávny 26/01/2018 Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove 22/01/2018 Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku 08/01/2018 O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny 24/12/2017 ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina 29/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči 11/11/2017 Rozhovor s autorkou gej románu ADAM… 31/10/2017 Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči 28/08/2017 Je Perún Thor/Taranis? 21/08/2017 Kto poradí zdroj? 14/08/2017 Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko 26/03/2017 Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR? 16/03/2017 Kam smerujeme, Slováci? 09/03/2017 Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi 22/02/2017 Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave 30/01/2017 Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe 31/12/2016 Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat… 22/12/2016 Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov 17/12/2016 ROZHOVOR – Blažena Ovsená 13/10/2016 Rodoverná a rodozradná hudba 28/09/2016 Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch 08/08/2016 Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar? 14/07/2016 Sviatok letného slnovratu 2016 je za nami 23/06/2016 Blaženka Ovsená žiari šťastím 07/05/2016 Recenzia na nový etymologický slovník slovenského jazyka 24/04/2016 Staroslovenský kalendár 26/03/2016 Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ 15/03/2016 Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba? 24/02/2016 Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku 30/01/2016 Ako sa falšuje slovenská a slovanská história 10/01/2016 Slnovrat a obroda sveta 21/12/2015 Prichádzajú Sväté Noci, nové Slnko a rozkvitne Strom večného života 21/12/2015 Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou 05/12/2015 Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video) 24/11/2015 Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) 09/11/2015 Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video) 12/10/2015 Arabské správy o krajine Slov?nov 28/09/2015 Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu 01/09/2015 Sťahovanie národov – rumunský paradox 22/07/2015 Pomýlené bratislavské korunovácie (+video) 16/07/2015 Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov 15/07/2015 Posledný tur v Starej Turej 01/07/2015 Bola som na letnom slnovrate 23/06/2015 Historici naši slovjenskí 15/06/2015 Carnuntum – známe, neznáme 14/06/2015 Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie 26/05/2015 Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka 26/05/2015 Írske referendum o rodine už čoskoro plume milujem Írov 19/05/2015 Slovenské povstania a vzbury 22/04/2015 Svätopluk – kráľ alebo cisár? 22/04/2015 Historické súvislosti 22/04/2015 Amišovia by na Slovensku neprežili 19/04/2015 Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ? 17/04/2015 Spev igrijcov o slovenskom kráľovi Svätoplukovi – hľadám hudobného skladateľa 07/04/2015 Palinka a horinka – maďarský, rumunský alebo slovenský pôvod? 29/03/2015 Výber zo slávnych drievnych ruských filmov 21/03/2015 Dve tváre čohokoľvek 01/03/2015 Země Saklabia 19/12/2014 Všetko bolo inak! – Život Konštantína a Cyrila – pôvodné necenzúrované vydanie s chýbajúcou kapitolou o chladných nociach a slovenskom písme (homoerotická poviedka) 24/11/2014 Maďari – bratia naši 01/10/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov) 18/09/2014 Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“ 15/09/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach 09/09/2014 Slávnosť úcty a porozumenia 27/08/2014 Od buzerantov cez kreténov, pohanov až k Cigánom… 12/08/2014 Bojná na Slovensku a Boyne v Írsku – náhoda, či…? 04/08/2014 Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie 08/06/2014 „Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka 17/04/2014 Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi 22/03/2014 Stratené centrum Veľkej Moravy 27/01/2014 Prezident SR ako staroslovenské knieža alebo koho by volila Blažena Ovsená 23/01/2014 Pôvod slova Sloven 16/01/2014 O (ne)prospešnosti Rímskokatolíckej cirkvi 13/01/2014 Interview s Blaženou Ovsenou o Neviditeľnom zdroji 19/12/2013 Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach 19/09/2013 Recenzia Blaženy Ovsenej k dokufilmu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov 04/09/2013 Reakcia na Otvorený list čestnej predsedníčky Matice slovenskej k Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike 23/08/2013 Posledný posvätný háj na Slovensku alebo falošná ideológia? 13/08/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape IV. 13/08/2013 Hľadáme podobné slová, pridajte sa 17/07/2013 Svedectvo svätej Blaženy o Pečeňovi, Mučoňovi a Tudžungovej zlatej mise (toaletná poviedka) 16/07/2013 Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry? 01/07/2013 Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí 07/05/2013 Dejepisec 26/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape III. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape II. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape I. 23/01/2013 Kritické poznámky Blaženy Ovsenej na článok Oskára Cvengroscha o Marave a Markomanoch 02/01/2013 ZnačkyBlažena Ovsená Bratislava Cyril Cyril a Metod Dejiny Devín duchovno Dunaj dvojkríž hlavné mesto Jazyk Ján Stanislav knieža kniha kresťanstvo kráľ Maďari Maďarsko Metod Mikulčice Mojmír Morava Nitra Ostrihom pohania Pribina Rastislav Sclavonia slnko slnovrat Slovania Sloveni Slovensko Slovenská Zem Slováci Staré Mesto starí Slováci strom života Sulík Svätopluk Uherské Hradište Uhorsko Valy Veľká Morava Šimon Ondruš Anketa Kde bola slovanská pravlasť? Nad Karpatmi. Pod Karpatmi, na strednom Dunaji. Iné. Zobraz výsledky  Loading ... Hľadaj Anketa Aká je táto stránka? Dobrá Výborná Zlá Je čo zlepšovať Iné Zobraz výsledky  Loading ... Kalendár február 2017 Po Ut St Št Pi So Ne « jan   mar »  12345 6789101112 13141516171819 20212223242526 2728   © 2018 Sclabonia Powered by WordPress | Array Táto stránka používa cookies. Ak s tým nesúhlasíte, opustite túto stránku. Zistiť viac.Súhlasím.