sclabonia.sk - Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov - od Ľubľany po údolie Soči - Sclabonia

Sclabonia.sk Spined HTML

Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov - od Ľubľany po údolie Soči - Sclabonia Všetky Dejiny Duchovno Súčasnosť Zábava Prečo Sclabonia? Napíš mi Cookie Policy Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči 11/11/2017   Dejiny, Súčasnosť, Všetky   2 komentáre V júni 2017 som sa rozhodla, že sa pôjdem pozrieť do Slovinska, okrem iného aj preto, aby som tam strávila letný slnovrat. Mala som tam ísť už minulý rok na spiatočnej ceste z Chorvátska, ale nešla som vtedy – o polnoci asi kilometer pred slovinskou hranicou som sa otočila naspäť a zamierila smerom do Maďarska, aby ma po 500 metroch odchytila chorvátska polícia a presvedčila sa, či náhodou neprevážam utečencov. Dobre, že som sa minulý rok rozhodla odložiť svoju návštevu Slovinska. Bola som totiž dosť unavená, rozumej presýtená oddýchnutosťou a nabitá bombastickými zážitkami z Chorvátska, preto som nechcela miešať svoje dojmy z dvoch krajín. Nejako podvedome som tušila, že Slovinsko nebude záležitosť na 3 dni, a mala som pravdu. Pred cestou Ešte z minulého roka som mala „rozrobené“ nejaké kontakty v Slovinsku, ktoré za ten jeden rok stihli dozrieť, a tak som na ceste po Slovinsku mala vynikajúceho sprievodcu, rovnako zažratého do slovanskej histórie ako ja. Dopredu som si našla zopár ďalších kontaktov a tak bolo cestovanie po slovinsku naozaj zaujímavé. Slovinsko klaplo na 110%, všetko vyšlo podľa plánu, vlastne ešte lepšie, a tak som videla a spoznala toho naozaj veľa. Na veľkú škodu som si tentoraz nepísala denník, ale myslím si, že to vôbec nevadí. Zato som veľa fotila a natáčala. Príchod do Slovinska Ako obvykle som do Slovinska išla cez Maďarsko. Na západnej strane Maďarska sa terén začal pomaly dvíhať. Na akejsi tabuli som uvidela obrázok tokáňa, vraj národný park. Hneď som si spomenula, ako arabskí cestovatelia písali, že Sloveni poľujú na vtáka tokáňa. Šípila som, že so zmenou povahy krajiny hranica nebude ďaleko. A naozaj, čochvíľa som prešla cez hraničnú čiaru a bola som v Slovinsku. Takto som mohla vidieť koniec úzkych nízkych zbedačených maďarských chatŕč a nástup veľkých širokých slovinských domov. Ak je Chorvátsko slovanské Taliansko, tak Slovinsko je slovanské Rakúsko. A ako ukážem v príbuznom článku, Rakúsko naozaj bolo kedysi slovanské/slovinské. Ubytovanie Známy mi poradil jeden čistý hostel za výbornú cenu neďaleko Ľubľany. S týmto novučičkým hostelom, perfektne vybaveným, umiestneným v peknom prostredí, som bola maximálne spokojná. Neskutočne milý bol aj mladý recepčný, ktorý na každú moju otázku odpovedal: „It should be no problem.“ /Nemal by to byť nijaký problém./ Naozaj mi Slovinci vychádzali maximálne v ústrety. Mladík ma na záver pozval na kvalitný čaj, tak som mu za ochotu nechala fľašu demänovky. Obhliadka mesta Ljubljany Ľubľana je malebné, neveľké mesto. Slovincom umožňuje čerpať benefity hlavného mesta jeho ideálna centrálna poloha, na rozdiel od Slovákov a ich excentricky položenej Bratislavy. Cez deň je mesto napchaté autami, ale ináč je v ňom doprava normálna. V autách zvyčajne prevážajú otrokov. Je možné, že počas pracovných dní sa počet obyvateľov aj otrokov až zdvojnásobí. Parkovné je tam veľmi drahé. Historické centrum je malé, ale pekné. Hrad nad mestom tiež nie je veľký. Mesto má zopár panelákov, ale zdali sa mi byť krajšie ako tie naše. Určite vyzerali lepšie než tie v desivej Petržalke. Za mestom vidno horský hrebeň Álp. Môj sprievodca nebol veľmi nadšený z toho, že sa mesto nazýva tak zmäkčilo – Ljubljana. Vraj je to nanútený novotvar, lebo kedysi sa vraj mestu hovorilo tvrdo – Lublana. Potom vraj boli juhoslovanské snahy upraviť toto meno a tak sa začalo používať Ljubljana. Dnes vraj všetci Slovinci tento názov mäkčia, čo sa zase mne páči:). Múzeá V Ľubľane som navštívila Mestni muzej Ljubljana, v ktorom som mohla vidieť základy rímskeho mesta Emony, ako aj najstaršie nájdené drevené koleso na svete, objavené v ľubľanských močiaroch, ako aj iné zaujímavé veci. Navštívila som aj Narodni muzej Slovenije, kde som zase mohla vidieť najstaršiu nájdenú píšťalu na svete, ktorá zrejme patrila Neandertálcom. Nájdená bola v jaskyni Divje Babe v severozápadnom Slovinsku, má štyri dierky a spravená je z medvedej kosti, starej asi 43100 rokov. Nevie sa, či aj diery boli navŕtané v tom čase. Ako môžete vidieť, Slovinsko je v istom zmysle akousi kolískou civilizácie. Na tomto území žili Veneti, podľa niektorých slovinských vedcov to mohli byť predkovia Slovincov a venetské nápisy na hlinených tabuľkách interpretujú pomocou modernej slovinčiny. Táto oblasť Ilýrie bola zrejme vhodná na život. Má dostatok riek, úrodnú pôdu – na rozdiel od pomorského Krasu, v ktorom sa voda stráca v priehlbinách hneď ako naprší. Mohlo byť toto územie kolískou Slovanov? Prečo Slovinci prevážajú v autách otrokov Prekvapilo a rozosmialo ma, keď som na jednom aute našla nálepku Otrok v autu!. Či žijú Slovinci stále v staroveku, keď v autách prevážajú otrokov? Čo na to povedať? Otrok po slovinsky znamená dieťa. U nás bol tento význam kedysi rovnaký, no po čase prešiel na človeka bez práv – otroka (po anglicky slave). Otrok sa pôvodne nazýval ráb a z toho je aj slovo robiť, robotovať. Slovo robiť súvisí s nemeckým slovom arbeit. Ak spravíme prešmyčku a vymeníme prvé dve písmená v slove arbeit, dostaneme rabeit, čiže rabiť, robiť. Niektorí amatérski vykladači pôvodu slov odvodzujú slovo otrok z konštrukcie od-rok, teda že to je človek, ktorý bol otrokom po dobu jedného roka, potom bol oslobodený, nakoľko u Slovanov bolo zvykom po čase dávať otrokom slobodu a nechávať ich žiť pri ostatných ľuďoch. Je to ale blbosť. Slovo otrok je odvodené z konštrukcie ot-rok, čo znamená nemajúci domova, vysťahovaný, teda je to ten, kto je mimo rok (rokovania), kto sa nemôže zapojiť do obecného jednania. Iná teória je, že to je zloženina ob+trok, kde trok je aj v gréčtine ako trécho, čo znamená bežím, teda pôvodne sluha, ktorý obskakuje svojho pána. Vyberte si. Na vede je úžasná práve tá sloboda voľby. Občerstvenie Ako v Chorvátsku, tak aj v Slovinsku nájdete stánky s občerstvením, v ktorých predávajú burek – to je taký koláč z lístkového cesta plnený nejakou plnkou. Odporúčam každému, kto sa chce lacno a dobre občerstviť. Najskôr som burek veľmi nemusela, ale priznám sa, že dnes mi normálne chýba. Často mám na neho chuť, ale nemám si ho kde kúpiť. V meste som videla aj indickú reštauráciu s cenami zhruba ako u nás. Aj jedlo v supermarketoch je zhruba také drahé ako u nás. Majú výborné čerstvé zaleninové šaláty s vajcom alebo šunkou, k tomu dresing. Zvykla som si kupovať tieto šaláty, lebo mi celkom chutili a nevyšli ani tak draho. Slovinci ako ľudia a slovinčina ako jazyk Slovinci vyzerajú ako Slováci. Videla som Slovincov, ktorí mali jednoznačne románsky pôvod, boli snedší, často až také korzické typy, najmä tí v Krase, čo je južná krasovitá oblasť krajiny, plná jaskýň. Iní Slovinci mali na prvý pohľad jednoznačne nemecký pôvod – takých som videla v južnom Rakúsku – sú omnoho vyšší, majú germánske črty – úzke pery a výrazne zalomené obočie. Avšak prevažuje slovanský typ ľudí. Slovinci kladú prízvuk na predposlednú slabiku. Nepoužívajú dĺžne, ale občas prízvučnú slabiku vyslovia predĺžene. Jazyku sa dá rozumieť len s ťažkosťami. Slovinci vyslovujú niektoré kombinácie písmen ináč, ako sa píšu – napr. volk (náš vlk) čítajú akou vouk. Je pre mňa záhadou, ako mohli Slovinci prežiť do dnešného dňa a zachovať si bielu farbu kože, keď v najbližšom okolí žijú značne odlišní ľudia. Opätovne musím zdôrazniť, že som vďačná za to, že som sa v Slovinsku cítila ako doma aj vďaka podobnej reči, o ktorej nepochybujem, že by som sa ju dokázala rýchlo naučiť. Nápisy na tabuliach, na obchodoch, na bankách – všetko zrozumiteľné veci. Opäť mi je ľúto maďarských Slovenov, ktorí sa vzdali rodnej reči, nakoľko tí musia byť v našich slovanských krajinách rovnako stratení ako ja v tej ich maďarskej. Knihy V Slovinsku som minula kopec peňazí na knihy. Tak som svoju zbierku doplnila aj o Etymologický slovník slovinských zemepisných mien (Etimološki slovar slovenskih zemljepisnyh imen), Slovinský etymologický slovník (Slovenski etimološki slovar), knihu o pohanoch v Krase od Medveščeka Iz nevidne strani neba, archeologickú knihu Appian and Illyricum, Zlati cvet – bajeslovie Slovencev od Jožka Šavliho, Šolski slovar Angleščina, a iné. Niektoré ďalšie knihy som dostala darom. Najviac si cením práve tie dva etymologické slovníky, aj keď podľa môjho sprievodcu je v nich zapísaných mnoho nezmyslov. No ale to je predsa v každej vedeckej knihe. Slovinský online etymologický slovník: http://www.fran.si/193/marko-snoj-slovenski-etimoloski-slovar Prečo slovenské mzdy nikdy nedobehnú tie slovinské V súvislosti s veľkými slovinskými domami som si s hrôzou uvedomila, že naše Slovensko nikdy nedobehne Slovinsko vo výške miezd. Pochopila som to hneď. Naša architektúra je podobná tej maďarskej. Rovnaké halaburdy ako v Maďarsku môžete nájsť po celom južnom Slovensku. Keby sme zobrali hodnotu nehnuteľností Slovinska a porovnali ju so Slovenskom, verím, že by sme sa dostali k pomeru 2:1. Slovinci jednoducho musia dostávať vyššie platy, aby z nich boli schopní zaplatiť svoje drahé domy. Preto na Slovensku nikdy nebude taký tlak na dvíhanie miezd ako v Slovinsku. Preto vždy budeme mať nižšie platy než naši bratia Slovinci. Je poznať, že boli pod rakúskou správou a my pod uhorskou. Ten rozdiel je markantný. Slovinci majú tiež ukážkové diaľnice. Síce sú drahé, ale sú fakt na úrovni. Darmo Slováci poukazujú na svoju výkonnosť práce. Hoci ju máme na úrovni Slovinska, jednoducho nemáme dôvod mať také vysoké mzdy ako Slovinci, lebo nemáme také veľké domy. Slovinci aj Chorváti veľmi stúpli v mojich očiach. Ešte sa musím ísť pozrieť do Srbska, či nás aj títo naši súkmeňovci predčia. Jaskyňa Postojna, drahokam medzi jaskyňami Slovinci nazývajú jaskyne jamy. Znie nám to trochu smiešne, ale je to v celku výstižné. Jedna ich jama sa nazýva Postojnska jama a je to drahokam medzi jaskyňami. Má 24 kilometrov a vchádza sa do nej ako vo filme Indiana Jones a chrám skazy, teda na vláčiku. A naozaj podobne som sa aj cítila. Ja to nádherná jaskyňa a ja odporúčam každému, aby ju pri návšteve Slovinska neobišiel, aj keď vstupné je dosť vyzývavé. Nachádzajú sa v nej kvaple, veľké haly, siene, chodníky… Prosto nádhera. Slovinci opäť ukázali, že sú na európskej úrovni aj v prezentovaní svojich prírodných krás verejnosti – citlivo, esteticky, profesionálne. Predjamský hrad (Predjaskynný hrad) V Krase, neďaleko Postojnskej jamy v oblasti Kras sa nachádza Predjamský hrad, čo znamená Predjaskynný hrad. Tento hrad je výnimočný tým, že je postavený pred jaskyňou. Teda zvonku vyzerá ako hrad nalepený na skale, ale v útrobách hradu sa nachádzajú veľké jaskynné priestory. Hrad vyzerá malebne a je ďalšou veľkou pýchou Slovinska. Niektoré steny hradu sú vlhké a splesnivené, ale čo by človek chcel, keď mu za rohom v jaskyni kvapká z kameňov dažďová voda. V dutinách žijú netopiere, ktoré sa mi podarilo natočiť. Ináč hrad nemá nejakú významnú expozíciu, ani veľký nie je, no mne by taký bohato stačil. 🙂 Na záver údolie rieky Soči Na záver článku som si nechala údolie rieky Soči. Toto miesto mi svojou nádherou doslova vyrazilo dych. Rieka Soča je podľa niektorých Slnečná rieka, podľa svojej svetlosti. Mne logicky vychádza, že ak by sme mali použiť rovnaký vzorec ako v prípade nosovky oN – vieme, že slovinské o sa zvyčajne premietne do nášho u – tak Soča by u nás možno bola Suča. Poznáme obec Sučany, ale či tento názov nejako súvisí so Sočou, netuším. Zatiaľ som sa nad tým veľmi nezamýšľala. Tu slová končia, tu sa treba len kochať tou nádherou. Ak si chceš prečítať aj o mojom výlete na pohanské miesta so starovercom Borisom Čokom, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika Ak si chceš prečítať o mojom výlete za dedičným kameňom a nastoľovacím prestolom korutánskeho kniežaťa, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa Ak si chceš prečítať o mojom výlete na hrad slovinský Devín v dnešnom Taliansku a porovnať ho s naším slovenským Devínom a inými Devínmi, choď na článok: Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín Ljubljana, Ľubľana, múzeá, prestol, Slovinsko 2 Responses to Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči Luboslav Vaclav píše: 28/01/2018 o 22:20 Je zaujímavé, že Slovinci nemali také problémy s pápežstvom ako Slováci. Neviem presnejšie, odkedy majú Slovinci v Ľubľane arcibiskupstvo, ale určite oveľa skôr než Slovensko! A zriadenie arcibiskupstva bolo uznaním národnej osobitosti… My nemáme prečo byť povďační Vatikánu, lebo náš štát vznikol bez jeho podpory! Teraz už je štátotvornosť katolíctva prekonaná, takže ako štátoviera je zbytočný luxus. Luboslav Vaclav píše: 08/01/2018 o 15:24 Názov SUČANY odvodzujem skôr zo slova SÚKŇANY, keďže sa platilo pred zavedením peňazí u Slovenov plátnom, prípadne „plátienkami“ na nič nevhodnými /čipky?/. Pridaj komentár Zrušiť odpoveď Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *Komentár Meno * Email * Adresa webu Facebook Najnovšie komentáreBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumBlažena Ovsená komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNĽuboslav Václav komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumAugustín Marko komentoval RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚNBlažena Ovsená komentoval Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeumRubriky Dejiny (92) Duchovno (44) Súčasnosť (27) Všetky (133) Zábava (10) Pdf kniha zadarmo na prečítanie Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu - pdf kniha zadarmo na prečítanie. Články Ako napísať bestseller (časť 1.) 21/09/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 4. Švédsko – Vikingské osady, ďalšie mohyly a zachovaný posvätný háj 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 3. Švédsko – Kráľovská mohyla, dve slávnosti Midsommaru a štokholmské múzeum 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 2. Nemecko – zrekonštruované osady Polabských Srbov a rozlúštené tajomstvo Arkony 11/08/2018 Blažena Ovsená na dobrodružno-poznávacej výprave k Polabským Slovanom a Vikingom – časť 1. Poľsko – Posvätná pohanská hora ŠleNža 11/08/2018 RECENZIA: Blažena Ovsená – Neviditeľný zdroj (2018) – KNIHA MESIACA JÚN 11/07/2018 O Slovienoch, Sloviensku a ukradnutej mape 08/06/2018 Rozhovor: Neviditelný zdroj přitáhne ty správné čitatele 05/06/2018 Názov Slovenska je pradávny 26/01/2018 Recenzia na knihu Návrat Slovenov v duchu a slove 22/01/2018 Mapa verejne prístupných pohanských miest na Slovensku 08/01/2018 O strate a obnove slovenskej kráľovskej koruny 24/12/2017 ULTRA/SUPRA Danubium alebo kde vládol Mojmír a kde Pribina 29/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Staroverci, pohanské miesta a oslava Kresnika 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – pri kniežacom prestole korutánskeho kniežaťa 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – Nie je Devín ako Devín 11/11/2017 Blažena Ovsená u bratského národa Slovincov – od Ľubľany po údolie Soči 11/11/2017 Rozhovor s autorkou gej románu ADAM… 31/10/2017 Ako Svätopluk do jadra išiel a obetoval pritom Rastislavove oči 28/08/2017 Je Perún Thor/Taranis? 21/08/2017 Kto poradí zdroj? 14/08/2017 Veľmi krátka recenzia na Chaloupeckého knihu Staré Slovensko 26/03/2017 Mečiarove amnestie a ohrozená štátnosť SR? 16/03/2017 Kam smerujeme, Slováci? 09/03/2017 Nový preklad Arabských správ o Slovenoch a Svätoplukovi 22/02/2017 Rozhovor s pani Jankou o bezdomovcoch v Bratislave 30/01/2017 Blažena Ovsená pátra po hlavnom meste Veľkoslovenskej ríše a Metodovom hrobe 31/12/2016 Prajem vám všetkým šťastný zimný slnovrat… 22/12/2016 Blažena Ovsená v Diokleciánovom paláci u bratského národa Chorvátov 17/12/2016 ROZHOVOR – Blažena Ovsená 13/10/2016 Rodoverná a rodozradná hudba 28/09/2016 Dúhový Pochod Hrdosti alebo Strachu, základné pravdy a cirkevné Pobratimstvo v Svätoplukových časoch 08/08/2016 Nie Vysoké Tatry, ale Vyšné Tatry, nie Veľká Morava, ale Vyšná Morava, alebo bol Mojmír I. Východniar? 14/07/2016 Sviatok letného slnovratu 2016 je za nami 23/06/2016 Blaženka Ovsená žiari šťastím 07/05/2016 Recenzia na nový etymologický slovník slovenského jazyka 24/04/2016 Staroslovenský kalendár 26/03/2016 Ostrihom slovenský, alebo ako sa rozpustil slovenský národ 15/03/2016 Ako nasýtiť päťtisíc mužov piatimi bochníkmi chleba? 24/02/2016 Opäť sa falšuje slovenská a slovanská história? – Recenzia článku 30/01/2016 Ako sa falšuje slovenská a slovanská história 10/01/2016 Slnovrat a obroda sveta 21/12/2015 Prichádzajú Sväté Noci, nové Slnko a rozkvitne Strom večného života 21/12/2015 Blažena Ovsená pátra po slovenských mestách z arabských textov, keď Slovensko bolo ešte Bohémiou 05/12/2015 Blažena Ovsená pátra po návrate drievnych bohov (+video) 24/11/2015 Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) 09/11/2015 Blažena Ovsená pátra po nevýslovnej Rastislavovej pevnosti (+video) 12/10/2015 Arabské správy o krajine Slov?nov 28/09/2015 Blažena Ovsená: Moja cesta k Pátraniu po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu 01/09/2015 Sťahovanie národov – rumunský paradox 22/07/2015 Pomýlené bratislavské korunovácie (+video) 16/07/2015 Jeden zbytočný archeológ alebo možno viac zbytočných archeológov 15/07/2015 Posledný tur v Starej Turej 01/07/2015 Bola som na letnom slnovrate 23/06/2015 Historici naši slovjenskí 15/06/2015 Carnuntum – známe, neznáme 14/06/2015 Otvorená reakcia Blaženy Ovsenej na Stanovisko slovenských historikov k (údajnému) šíreniu pseudohistoriografie 26/05/2015 Recenzia Blaženy Ovsenej na knihu Sloveni a Slovensko od Cyrila A. Hromníka 26/05/2015 Írske referendum o rodine už čoskoro plume milujem Írov 19/05/2015 Slovenské povstania a vzbury 22/04/2015 Svätopluk – kráľ alebo cisár? 22/04/2015 Historické súvislosti 22/04/2015 Amišovia by na Slovensku neprežili 19/04/2015 Patrí Slovensko na Východ alebo na Západ? 17/04/2015 Spev igrijcov o slovenskom kráľovi Svätoplukovi – hľadám hudobného skladateľa 07/04/2015 Palinka a horinka – maďarský, rumunský alebo slovenský pôvod? 29/03/2015 Výber zo slávnych drievnych ruských filmov 21/03/2015 Dve tváre čohokoľvek 01/03/2015 Země Saklabia 19/12/2014 Všetko bolo inak! – Život Konštantína a Cyrila – pôvodné necenzúrované vydanie s chýbajúcou kapitolou o chladných nociach a slovenskom písme (homoerotická poviedka) 24/11/2014 Maďari – bratia naši 01/10/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach II. (a rieky ako kľúč k dávnemu rozširovaniu Slovanov) 18/09/2014 Súvis jantárovej cesty s hlavným mestom „Veľkej Moravy“ 15/09/2014 Analýza diania na Ukrajine v historických súvislostiach 09/09/2014 Slávnosť úcty a porozumenia 27/08/2014 Od buzerantov cez kreténov, pohanov až k Cigánom… 12/08/2014 Bojná na Slovensku a Boyne v Írsku – náhoda, či…? 04/08/2014 Blažena Ovsená: Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu, alebo všetko, čo ste chceli vedieť o duchovnej obrode slovenského národa, ale nemali ste sa koho opýtať – pdf kniha zadarmo na čítanie 08/06/2014 „Staré Město“ Mojmíra, Rastica a Svätopluka 17/04/2014 Mýty a fakty o slovenskom kráľovi Svätoplukovi 22/03/2014 Stratené centrum Veľkej Moravy 27/01/2014 Prezident SR ako staroslovenské knieža alebo koho by volila Blažena Ovsená 23/01/2014 Pôvod slova Sloven 16/01/2014 O (ne)prospešnosti Rímskokatolíckej cirkvi 13/01/2014 Interview s Blaženou Ovsenou o Neviditeľnom zdroji 19/12/2013 Veľká Morava a Morava – mýtus o Mikulčiciach 19/09/2013 Recenzia Blaženy Ovsenej k dokufilmu Cyril a Metod – Apoštoli Slovanov 04/09/2013 Reakcia na Otvorený list čestnej predsedníčky Matice slovenskej k Stratégii ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike 23/08/2013 Posledný posvätný háj na Slovensku alebo falošná ideológia? 13/08/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape IV. 13/08/2013 Hľadáme podobné slová, pridajte sa 17/07/2013 Svedectvo svätej Blaženy o Pečeňovi, Mučoňovi a Tudžungovej zlatej mise (toaletná poviedka) 16/07/2013 Cyril a Metod – začiatok alebo začiatok konca našej kultúry? 01/07/2013 Aj mačky používajú svoj jazyk, nie cudzí 07/05/2013 Dejepisec 26/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape III. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape II. 23/01/2013 Slovensko na Ptolemaiovej mape I. 23/01/2013 Kritické poznámky Blaženy Ovsenej na článok Oskára Cvengroscha o Marave a Markomanoch 02/01/2013 ZnačkyBlažena Ovsená Bratislava Cyril Cyril a Metod Dejiny Devín duchovno Dunaj dvojkríž hlavné mesto Jazyk Ján Stanislav knieža kniha kresťanstvo kráľ Maďari Maďarsko Metod Mikulčice Mojmír Morava Nitra Ostrihom pohania Pribina Rastislav Sclavonia slnko slnovrat Slovania Sloveni Slovensko Slovenská Zem Slováci Staré Mesto starí Slováci strom života Sulík Svätopluk Uherské Hradište Uhorsko Valy Veľká Morava Šimon Ondruš Anketa Kde bola slovanská pravlasť? Nad Karpatmi. Pod Karpatmi, na strednom Dunaji. Iné. Zobraz výsledky  Loading ... Hľadaj Anketa Aká je táto stránka? Dobrá Výborná Zlá Je čo zlepšovať Iné Zobraz výsledky  Loading ... Kalendár november 2017 Po Ut St Št Pi So Ne « okt   dec »  12345 6789101112 13141516171819 20212223242526 27282930   © 2018 Sclabonia Powered by WordPress | Array Táto stránka používa cookies. Ak s tým nesúhlasíte, opustite túto stránku. Zistiť viac.Súhlasím.